Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
O.z. Dôstojnosť Slovenska
O.z. Dôstojnosť Slovenska
ByKamil
Globálna zdravotná núdzová situácia spôsobená klimatickými zmenami ako zámienka pre núdzové zákony COP31
Share your love
Tento týždeň „veľké parády“ a „dobrí chlapci aj z našej vlády v pozadí politických dohodnutých frašiek“ nastúpili do svojich súkromných lietadiel a odcestovali do tureckej Antalye, aby sa zúčastnili COP31 – 31. zasadnutia Konferencie zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC).
Každý, kto sa pozrie na to, čo v posledné dni vyvolalo. Emócie na slovensky hovoriacom internete, uvidí štyri inscenované udalosti. Má pocit, že internet prevzal úlohu Kolosea, alebo by sme mali povedať Wrestlemánie? Úlohy sú pridelené, kulisy sú pripravené a diváci môžu hercom zatlieskať alebo dokonca ukázať palec dole. Nemôžu sa do toho zapojiť. To platí vo Washingtone aj v Bratislave, v Antalyi aj v Abú Zabí.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila účasť slovenskej delegácie na klimatickej konferencii OSN COP31 (ktorá sa koná 9. až 20. novembra 2026 v tureckej Antalyi) v októbri 2026. Súčasťou schváleného materiálu z portálu Rokovania.gov.sk bola aj záväzná smernica pre postup delegácie na týchto medzinárodných rokovaniach.
Kľúčové body smernice a pozície SR: Súlad s európskou pozíciou, ako som už informovaô. Postup slovenskej delegácie vychádza zo záverov Rady ministrov EÚ pre životné prostredie prijatých v októbri 2026 a v zásadných otázkach sa od nich neodlišuje
Číslo materiálu: LP/2026/433 Názov materiálu: Návrh účasti delegácie Slovenskej republiky na 31. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, 21. konferencii zmluvných strán Kjótskeho protokolu a 8. konferencii strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody, Antalya, Turecko, 9. – 20. november 2026
Predkladateľ: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ing. Mgr. Tomáš Taraba https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2026/433
Rokovanie vlády SR so schválením: Návrh účasti delegácie Slovenskej republiky na 31. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, 21. konferencii zmluvných strán Kjótskeho protokolu a 8. konferencii strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody, Antalya, Turecko, 9. – 20. november 2026
Dátum rokovania: 14.10.2026 Číslo materiálu: UV-28302/2026 Zaevidované: 13. 10. 2026
Predkladateľ: predseda vlády poverený dočasne spravovať veci ministra životného prostredia
Výsledok rokovania: Schválený
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/32311/1
Konferencia COP 31 o zmene klímy
Ministri schválili závery o prípravách na konferenciu Organizácie Spojených národov o zmene klímy COP 31, ktorá sa uskutoční od 9. do 20. novembra 2026 v tureckej Antalyi pod spoločným predsedníctvom Turecka a Austrálie. V záveroch sa stanovuje rokovacia pozícia EÚ a strategické ciele na podujatie.
Na konferencii COP 31 sa EÚ zameria na význam vykonávania Parížskej dohody a bude naliehať na rýchle, vedecky podložené opatrenia, aby sa zabránilo každému ďalšiemu otepľovaniu, a to i o zlomok stupňa, a aby sme sa vrátili k trajektórii 1,5º C. Ministri potvrdili zásadu multilateralizmu a uznali ústrednú úlohu rámca a procesov Organizácie Spojených národov v oblasti zmeny klímy, pričom zdôraznili význam účasti všetkých členských štátov EÚ na konferencii COP 31 a opätovne potvrdili zásadu solidarity medzi nimi.
- Multilateralizmus: Rada stanovila pozíciu EÚ pred samitmi o zmene klímy a biodiverzite (tlačová správa, 12. októbra 2026)
- Zmena klímy: aké kroky podniká EÚ (podkladové informácie)
- Parížska dohoda o zmene klímy (podkladové informácie)
COP 17 o biodiverzite
Ministri schválili závery, v ktorých sa stanovuje rokovacia pozícia EÚ, pred konferenciou Organizácie Spojených národov o biodiverzite 2026 (COP 17), ktorá sa uskutoční 19. až 30. októbra v arménskom Jerevane.
Nadchádzajúca konferencia zmluvných strán, ktorá sa koná každé dva roky, bude prvým globálnym preskúmaním vykonávania Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu a plnenia jeho 23 cieľov zameraných na zastavenie straty biodiverzity vrátane záväzku chrániť do roku 2030 aspoň 30 % oblastí na pevnine a na mori. Na konferencii COP 17 bude EÚ vyzývať na urýchlené opatrenia v rámci všetkých politík a sektorov, ako aj prierezovo, aby sa tieto ciele splnili.
Rada zdôrazňuje pretrvávajúcu globálnu hrozbu, ktorú predstavuje strata biodiverzity, a je hlboko znepokojená závažnosťou a naliehavosťou vyplývajúcou zo vzájomne prepojených globálnych kríz straty biodiverzity, zmeny klímy, znečisťovania a degradácie ekosystémov na pevnine a v sladkých vodách a oceánoch.
Zastúpenie SR SLOVAKIA Mr Peter DEĎO Štátny tajomník, Ministerstvo životného prostredia (Ministrom je Robert Fico) https://www.consilium.europa.eu/media/zaan1ebw/20261012press-list-envi.pdf
Zasadnutie: https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/env/2026/10/12/
Hlavné témy rokovaní v Antalyi
- Energetická transformácia. Delegácie rokujú o postupnom odklone od fosílnych palív, zvyšovaní energetickej efektívnosti a globálnom cieli dosiahnuť 35 % podiel elektrifikácie do roku 2035. [1]
- Slovensko na klimatickej konferencii COP31 v Antalyi presadzuje realistické riešenia https://www.minzp.sk/spravy/2026/november/slovensko-klimatickej-konferencii-cop31-antalyi-presadzuje-realisticke-riesenia.html
Cieľom tejto špeciálnej COP?
Klimatická zmena sa premenováva – už nejde o životné prostredie, ale o „verejné zdravie“.
Naša vláda tento balík schválila na zasadnutí WHA https://www.dostojneslovensko.online/smerom-k-svetovej-vlade-pre-zmenu-klimy-a-zdravie-s-rezoluciou-wha77-14-a-wha78-4/
Predpovedal som to už pred rokmi – vlastne niekoľkokrát – ale teraz je to oficiálne.
OSN a „zdravotnícki experti“ vyhlásili…
Klimatická kríza je teraz zdravotnou núdzou „pandemických rozmerov“.
EuroNews Vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie o COP31 znie [zvýraznenie doplnené]:
Na COP31bude WHO spolupracovať s partnermi s cieľom dostať zdravie do centra diskusií o klímea presadzovať systémy zdravotníctva odolné voči zmene klímy a environmentálne udržateľné. […] Dôležité zahrnutie dynamických a odolných systémov zdravotníctva do desiatich prioritných tém predsedníctva COP31signalizuje rastúce uznanie toho, že zdravie je jedným z najbezprostrednejších dôsledkov zmeny klímy a zároveň základom pre účinné opatrenia v oblasti klímy. Odolné systémy zdravotníctva pomáhajú krajinám predvídať, predchádzať a reagovať na zdravotné riziká súvisiace s klímou a zároveň zabezpečovať rovnosť, kontinuitu starostlivosti a dlhodobú sociálnu odolnosť.
Pondelok, otvárací deň summitu, bol vyhlásený za „Deň zdravia COP31“. Súčasťou jeho programu boli špeciálne panelové diskusie o nejasne znepokojujúcich témach, ako napríklad „Dôsledné opatrenia v oblasti klímy a digitálne zdravie“ a „Nové dimenzie zdravia: Zdravotnícke technológie a prístup k nim citlivé na klímu “ .
Vec je vyriešená. Klimatické zmeny teraz predstavujú vážnu hrozbu pre verejné zdravie – v „pandemických rozmeroch“.
Vo svojej správe to denník The Independent opisuje ako „nový pokus prepojiť opatrenia na ochranu klímy so zdravím“:
Ale toto NIE JE nové, predpovedal sme to už pred rokmi:
Globálna elita plánuje zaviesť takmer trvalý „globálny stav núdze“ premenovaním klimatických zmien na „krízu verejného zdravia“, ktorá je „horšia ako Covid“.
Prečo globalisti opisujú „klimatickú zmenu“ ako „krízu verejného zdravia“?
Generálny riaditeľ WHO to už povedal v roku 2023:
Tedros: Klimatická kríza je krízou v oblasti zdravia. Znečistenie ovzdušia a extrémne teploty vedú k nárastu chorôb, ako je cukrovka, rakovina, kardiovaskulárne a respiračné ochorenia. Ľudia predčasne zomierajú a najviac postihnutí sú tí najzraniteľnejší. Musíme vyliečiť našich…
Zároveň titulky v úvodníkoch British Medical Journal zneli:
Je načase považovať klimatickú a environmentálnu krízu za nedeliteľnú globálnu zdravotnú núdzovú situáciu.
Toto je všetko, len nie nové; v skutočnosti sa na to čakalo už dlho.
Bolo to predvídateľné hneď, ako sa „klimatická zmena“ použila ako diagnóza [ november 2021 ] alebo keď boli prvýkrát navrhnuté „klimatické lockdowny“ [ september 2020 ].
Počas celej „pandémie“ Covidu – najmä v počiatočných fázach – sa vyskytovali pokusy spojiť Covid a klímu.
Už som ich opísal v roku 2022:
Od prvých dní „pandémie“ sa vo verejnom vnímaní neustále (a sú smiešne) pokúša spojiť „Covid“ a „klímu“.
Spočiatku boli tieto dva javy priamo prepojené a aj dnes sa vyvíjajú pokusy vytvoriť dojem, že klimatické zmeny spôsobia ďalšie zoonotické pandémie. Toto sa však nikdy skutočne neujalo.
Pretrvávajúcim a všadeprítomným posolstvom bol pokus preformulovať „klimatickú zmenu“: nie ako environmentálny problém, ale ako problém „verejného zdravia“.
Táto správa sa prvýkrát objavila v marci 2020: Keď pandémia trvala necelé tri mesiace, British Medical Journal publikoval článok s názvom „WHO by mala vyhlásiť klimatické zmeny za stav núdze v oblasti verejného zdravia“. Tvrdil, že globálne otepľovanie je oveľa nebezpečnejšie ako obyčajný vírus a treba ho brať rovnako vážne.
Chcú, aby ste vnímali klimatické zmeny ako „osobnú hrozbu“. Tu je dôvod.
Ale prečo?
Na túto otázku existuje mnohostranná odpoveď.
Po prvé , strach sa používa ako zbraň . Po dvoch mesiacoch propagandy mali ľudia oveľa väčší strach z Covidu, než aký mali kedykoľvek po dvoch desaťročiach zo zmeny klímy.
Prečo? Pretože to bola priama, bezprostredná hrozba pre seba samého, a nie všeobecné varovanie pred niečím, čo sa nemusí stať celé generácie.
Úprimne povedané, v debate o zmene klímy prehrávajú už roky a každá hrozná predpoveď, ktorá sa nenaplní, privádza ďalších ľudí do ľahostajnosti.
Musíte nasmerovať konverzáciu iným smerom. Dr. Alan Dangour, riaditeľ pre klímu a zdravie vo filantropickej organizácii Wellcome Trust, o tom v rozhovore pre The Independent hovoril osviežujúco otvorene:
Momentálne v debate o zmene klímy nevyhrávame… Povedzme si teda: Prečo do diskusie nezahrnúť zdravie? Prečo do nej nezahrnúť rodiny a komunity, namiesto toho, aby sme sa zameriavali len na koncepty súvisiace s oxidom uhličitým? Takto sa to stane relevantným argumentom, ktorému vlády porozumejú a ktorý ľudia budú presadzovať.
To nie je celkom to isté ako povedať: „Skúšame novú propagandistickú stratégiu, aby sme ľudí ešte viac vystrašili“ … ale s niekým, kto pracuje pre Wellcome Trust, sa k tomu pravdepodobne oveľa viac nedostanete.
Po druhé , otvára sa úplne nový svet propagandy, nariadení, zákonov a „núdzových právomocí“. To je prirodzený dôsledok posunu dynamiky klimatických zmien z niečoho, čo bude hrozbou v budúcnosti, na niečo, čo je hrozbou *už teraz*.
Moc sa dá uchopiť teraz, namiesto jej postupného hromadenia.
Covid vytvoril precedens pre druh nových zákonov, ktoré ľudia prijmú v mene „bezpečnosti“. Akonáhle bude zmena klímy vyhlásená za stav núdze v oblasti verejného zdravia, tento precedens sa dá zneužiť.
To znamená klimatické lockdowny – na ktoré nezabudli a znovu ich zavedú, aj keď ich nakoniec nazvú inak. Znamená to denné správy o kvalite ovzdušia alebo teplotné varovania spolu s oznámeniami, že za dnešnú jazdu bude účtovaný dodatočný poplatok za „udržiavanie kvality ovzdušia“ alebo niečo podobné.
Po tretie , k dispozícii je aj viac peňazí. Každý rok sa vyčleňujú miliardy na investície do „verejného zdravia“. Teraz sa o toto financovanie môžu uchádzať aj klimatické projekty okrem obrovských environmentálnych dotácií, ktoré už dostávajú.
Verejné zdravie však nebude jediným problémom – ďalšia je národná bezpečnosť.
Britský premiér Andy Burnham dnes vo svojom prejave na summite COP vyhlásil zmenu klímy za skorší „núdzový stav národnej bezpečnosti“:
OffG to tiež predpovedal a „prečo“ sa to stalo je ľahké pochopiť:
Keď klimatická zmena predstavuje hrozbu pre národnú – alebo medzinárodnú – bezpečnosť, vlády môžu v konečnom dôsledku využiť mimoriadne právomoci z vojnového obdobia na boj proti nej. A aj to urobia.
„Klimatická zmena“ je univerzálne použiteľný naratív. Môže to byť environmentálny problém. Môže to byť problém verejného zdravia. Môže to byť problém národnej bezpečnosti.
On je problém, ktorý zahŕňa všetko. Myslí tým čokoľvek, čo chce človek chápať, kedykoľvek to chce takto chápať.
A bude to jeden zo základných organizačných princípov nového svetového poriadku, „Veľkého resetu“.
Na tohtoročnej konferencii zmluvných strán sa tiež veľa hovorilo o „kvalite ovzdušia“ (tú časž vláda už schválila – tu čítaj), ale o tom si povieme nabudúce.
Krátko pred klimatickým summitom OSN COP31 v Turecku bola zverejnená najnovšia správa časopisu The Lancet Countdown on Health and Climate Change . Jej posolstvo je dramatické a vedecky nepresné: klimatické zmeny sú teraz „globálnou zdravotnou núdzou“.
Autori časopisu Lancet vyzývajú Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby formálne vytvorila nové nástroje na uznanie klimatických zmien ako núdzového stavu verejného zdravia a na riadenie koordinovanej globálnej reakcie. Faktom je, že chladné počasie spôsobuje na celom svete desaťkrát viac úmrtí ako teplo.
Desiata výročná správa, ktorú vypracovala University College London a ktorá bola, čo je dôležité, vypracovaná v úzkej spolupráci s WHO , čerpá z práce 146 výskumníkov z viac ako 100 inštitúcií vo viac ako 30 krajinách. Monitoruje 54 ukazovateľov. Hlavné tvrdenie: Mnohé škody na zdraví spôsobené zmenou klímy sa v desaťročí po Parížskej dohode (2016 – 2025) zvýšili rýchlejšie ako v desaťročí predtým.
Obzvlášť zdôrazňujú sa úmrtia súvisiace s teplom. Medzi rokmi 2016 a 2023 bolo v priemere približne 540 800 úmrtí ročne spojených s teplom, z ktorých 68 percent bolo pripísaných zmene klímy. Len v roku 2023, najteplejšom roku daného obdobia, bolo zaznamenaných rekordných 710 000 úmrtí – viac ako na maláriu alebo HIV – pričom viac ako 70 percent z nich bolo pripísaných zmene klímy spôsobenej človekom.
Marina Romanello, výkonná riaditeľka časopisu The Lancet Countdown, tvrdí: „Tieto čísla poukazujú na jasnú núdzovú situáciu.“ Nárast mnohých zdravotných rizík súvisiacich s klímou sa zrýchľuje. WHO a Organizácia Spojených národov musia využiť existujúce zdroje a vytvoriť nový nástroj na formálne uznanie zmeny klímy ako zdravotnej núdzovej situácie a koordináciu globálnej reakcie. Zdravie a pohoda by sa mali stať hlavnými cieľmi a mierami úspechu akejkoľvek klimatickej politiky.
Správa tiež vyzýva na spoločný súbor údajov o klíme a zdraví, ako aj na zvýšenie grantov a nízkoúročených pôžičiek od bohatých krajín. Extrémne sucho postihlo v roku 2025 takmer 52 percent svetovej pevniny po dobu najmenej jedného mesiaca. Hospodárske straty v dôsledku zníženej produktivity opäť prekročili v roku 2025 hranicu bilióna dolárov .
Správa zároveň uznáva pokrok: Investície do energie z veterných fariem alebo solárnych elektrární dosiahli v roku 2025 rekordnú úroveň 2,1 bilióna USD, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s investíciami do fosílnych palív. V najmenej 77 krajinách, kde sa znečistenie ovzdušia z fosílnych palív od roku 2016 znížilo, sa podľa odhadov predchádza 323 000 predčasným úmrtiam ročne.
Faktom však je, že práve toto spôsobuje a potenciálne urýchľuje globálne otepľovanie. Podľa časopisu Science „menšie znečistenie ovzdušia prispieva ku globálnemu otepľovaniu“, ktoré „spôsobuje rekordné otepľovanie oceánov“ ( správa TKP ). Jeden problém (globálne otepľovanie) sa zhoršuje v dôsledku určite dobre mienenej regulácie (zníženia) emisií častíc síry z nákladných lodí – tieto častice chýbajú ako jadrá pre tvorbu oblakov a kvôli nedostatku oblakov slnko ohrieva oceány. Počasie a klíma sú zložité, nelineárne systémy s nespočetnými spätnými väzbami. Každý, kto sa pokúša zmeniť len jeden parameter (CO2), spôsobuje neočakávané a nežiaduce účinky.
Klimatická zmena ako zdravotná núdzová situácia
Autori správy považujú tieto pochybné údaje za dôkaz, že škody na zdraví spôsobené klimatickými zmenami rastú rýchlejšie ako globálna reakcia na ne – a preto vyzývajú na formálne vyhlásenie globálnej zdravotnej núdze.
To, čo sa tu deje, je logickým pokračovaním známej stratégie: vedecké inštitúcie a medzinárodné organizácie systematicky rozširujú koncept „zdravotnej núdze“. Po skúsenostiach s rokmi pandémie COVID-19, v ktorých núdzové opatrenia umožnili rozsiahle porušovanie základných práv a hospodárstva, sa klimatické zmeny teraz prezentujú ako ďalší trvalý núdzový stav.
WHO má získať nové kompetencie na riadenie „koordinovaných globálnych reakcií“ – nad rámec klasického, časovo obmedzeného stavu núdze v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).
Pripisovanie úmrtí súvisiacich s teplom „klimatickej zmene“ je založené na modelových výpočtoch a predpokladoch o protichodných javoch. Podobné modely v minulosti často viedli k extrémnym scenárom, ktoré boli neskôr uvedené do perspektívy. Zároveň skutočné zdravotné problémy – od znečistenia ovzdušia v mestách a nedostatočnej infraštruktúry v chudobných krajinách až po dôsledky energetickej chudoby v dôsledku drahých opatrení na „ochranu klímy“ – často zostávajú nedostatočne zastúpené, ak nezodpovedajú naratívu.
Výzvy na prijatie zákonov o globálnej núdzovej situácii
Správa je zámerne zverejnená pred COP31. Jej cieľom je vyvinúť tlak na to, aby sa zdravie stalo ústredným opatrením pre klimatickú politiku, a tým sa legitimizovali ďalšie finančné toky, regulácie a transferové platby. Skutočnosť, že ropa, uhlie a zemný plyn naďalej zabezpečujú leví podiel dodávok energie a že miliardy ľudí sú od nich závislé, je vykresľovaná ako neúspech – nie ako náznak toho, že prechod na „čistú“ energiu je drahší, menej spoľahlivý a spôsobuje celý rad vážnych zdravotných problémov v dôsledku veterných elektrární, solárnych inštalácií a rastúcich nákladov na potrebnú energiu.
Výzva na nový nástroj WHO, ktorý by formálne uznal zmenu klímy za núdzový stav v oblasti verejného zdravia, je viac než len vedecké odporúčanie. Je to krok smerom k inštitucionalizovanej, trvalej kríze, v ktorej môžu globálne autority pod rúškom zdravotnej politiky ospravedlňovať čoraz hlbšie porušovanie národnej suverenity a ekonomických rozhodnutí. Správa z časopisu Lancet poskytuje na to rétorickú muníciu.
Úmrtia súvisiace s chladom verzus úmrtia súvisiace s teplom – správa časopisu Lancet túto obrovskú nerovnováhu skresľuje na jej opak .
Zatiaľ čo sa nová štúdia Lancet Countdown 2026 zameriava na úmrtia súvisiace s teplom a vytvára z nich „globálnu zdravotnú núdzu“, systematicky sa zatajuje kľúčový fakt: na zimu zomiera oveľa viac ľudí ako na teplo.
Doteraz najkomplexnejšia štúdia o úmrtnosti súvisiacej s teplotou (Zhao a kol., The Lancet Planetary Health , 2021) dospela k jasnému záveru: Približne 5 miliónov úmrtí ročne súvisí so suboptimálnymi teplotami. Z nich je zhruba 4,35 až 4,6 milióna spôsobených chladom a iba 0,45 až 0,49 milióna teplom. Tento pomer je teda približne 9:10:1 v prospech úmrtí súvisiacich s chladom.
Podobná situácia je aj v Európe. Analýza 854 mestských oblastí odhalila 203 620 úmrtí ročne v dôsledku chladu v porovnaní s 20 173 úmrtiami v dôsledku tepla – čo je tiež faktor približne 10.
Tieto čísla nepochádzajú zo zdrojov „skeptických voči klíme“, ale z recenzovaných štúdií, vrátane niektorých publikovaných samotnou rodinou Lancet. Napriek tomu súčasná správa Countdown prakticky ignoruje dominantnú úlohu úmrtí súvisiacich s chladom. Namiesto toho sa zameriava výlučne na (modelovaný) nárast úmrtí súvisiacich s teplom a ich pripisovanie zmene klímy.
Za zmienku tiež stojí, že rastúce teploty za posledné dve desaťročia zachránili čistý počet životov : pokles úmrtí v dôsledku vystavenia chladu bol väčší ako nárast úmrtí súvisiacich s teplom. Analýza toho istého súboru údajov ukázala čistý pokles úmrtí súvisiacich s teplotou.
Zavádzajúca dramatizácia úmrtí súvisiacich s teplom zodpovedá známemu vzorcu: vyberajú sa čísla, ktoré podporujú daný naratív, zatiaľ čo tie, ktoré ho uvádzajú do perspektívy, sa vynechávajú. Zatiaľ čo správa časopisu Lancet uvádza 710 000 úmrtí súvisiacich s teplom v roku 2023 ako dôkaz zdravotnej núdze, zhruba desaťnásobne vyšší počet úmrtí súvisiacich s chladom zostáva nespomínaný. Úprimné posúdenie zdravia by muselo zohľadniť obe strany – a dospelo by k záveru, že mierne otepľovanie malo doteraz skôr zmierňujúci ako škodlivý vplyv na globálnu úmrtnosť.
V tejto súvislosti sa skutočnosť, že práve teraz, pred COP31, sa vznáša požiadavka na nový núdzový nástroj WHO, javí ako pokus podložiť politický naratív selektívnymi údajmi o zdraví.
Po korone prichádza klimatická kríza: Šéf WHO Tedros vyhlasuje rakovinu, astmu a drahé potraviny za klimatické problémy – bude ďalšou klimatickou injekciou?
Máloktorá kríza sa vyhne marketingu ako zdravotná kríza: Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus predniesol pozoruhodné vyhlásenie pred konferenciou OSN o zmene klímy COP31 v Turecku . Tvrdil, že zmena klímy podporuje výskyt chorôb, zvyšuje srdcové a pľúcne ochorenia, rakovinu a astmu a robí zdravé potraviny nedostupnými. Každý, kto zásadne spochybňuje toto zobrazenie, sa okamžite stretne s pojmom „popieranie klímy“. Vynára sa teda otázka: Kde končí lekárske vzdelávanie a kde začínajú politické kampane?
4. novembra 2026 na tlačovej konferencii WHO Tedros vyhlásil , že klimatická kríza je zároveň aj zdravotnou krízou a že zdravie je najpresvedčivejším argumentom pre ochranu klímy. Tvrdil, že dopady na zdravie nie sú teoretickou hrozbou budúcnosti, ale realitou dnešnej doby. Potom vymenoval prakticky celé spektrum spoločenských zdravotných problémov: infekčné choroby, srdcové choroby, pľúcne choroby, rakovinu, astmu a rastúce ceny potravín. Jeho posolstvo vyvrcholilo vyhlásením: „Popieranie klímy nepomáha. Len škodí.“ Týmto šéf medzinárodnej zdravotníckej organizácie jasne ukázal, ako úzko teraz spája lekárske otázky s medzinárodnou klimatickou politikou.
Extrémne horúčavy, znečistenie ovzdušia, lesné požiare a zmenené podmienky prostredia môžu samozrejme negatívne ovplyvniť zdravie. Existujú pre to vedecké dôkazy. Medzi týmto pozorovaním a všeobecným vysvetlením rastúcej miery výskytu rakoviny alebo cien potravín ako výlučne dôsledkom klimatickej krízy je však významný rozdiel. Rakovinu spôsobuje množstvo faktorov vrátane fajčenia, alkoholu, infekcií, stravy, genetickej predispozície a špecifických znečisťujúcich látok v životnom prostredí. Astma a srdcové choroby majú tiež rôzne príčiny. Vedecky podložená zdravotnícka organizácia by musela rozlišovať medzi týmito súvislosťami namiesto toho, aby ich zhrnula do stručného politického posolstva pod pojmom „klimatická kríza“.
Ešte pozoruhodnejšie sú politické požiadavky, ktoré z toho WHO vyvodzuje. Práve včas pred klimatickou konferenciou v Antalyi organizácia predstavuje nové výpočty, ktoré ukazujú, že šesť opatrení v oblasti klimatickej politiky a zdravia by mohlo zabrániť 1,6 miliónom úmrtí ročne a priniesť ekonomické a fiškálne výhody v celkovej výške 9,3 bilióna dolárov. Navrhované opatrenia zahŕňajú zlepšenie zásobovania pitnou vodou, hygienu, systémy varovania pred teplom a čistejšiu energiu v domácnostiach. Výslovne je však zahrnutá aj zmena v zdaňovaní fosílnych palív. Podľa svojho modelu WHO očakáva približne 5,4 bilióna dolárov dodatočných fiškálnych výhod ročne výlučne z efektívnejšieho stanovovania cien fosílnych palív. Ide o modelové výpočty založené na ďalekosiahlych predpokladoch, nie na skutočných výsledkoch.
To vyvoláva zásadnú otázku: Odkedy je jednou z hlavných úloh Svetovej zdravotníckej organizácie dávať vládnym odporúčania týkajúce sa zdaňovania energie? WHO tvrdí, že by to mohlo znížiť škodlivé znečistenie ovzdušia. Je však nevyhnutné kriticky preskúmať dôsledky vyšších cien energií pre domácnosti, ktoré už teraz majú problém platiť za kúrenie, elektrinu a potraviny. Organizácia, ktorá varuje pred nedostupnosťou zdravých potravín, preto odporúča aj intervencie fiškálnej politiky, ktoré by v závislosti od ich návrhu mohli zvýšiť náklady na energiu.
Obzvlášť znepokojujúci je spôsob, akým sa s kritikou zaobchádza. Spochybňovanie účinnosti, nákladov alebo sociálnych dôsledkov jednotlivých opatrení v oblasti klímy neznamená popieranie zmeny klímy alebo jej potenciálnych účinkov na zdravie. Veda prosperuje na overiteľných zisteniach, rozmanitých vysvetľujúcich prístupoch a otvorenej diskusii. Všeobecné obvinenie z „popierania klímy“ len málo podporuje túto potrebnú diskusiu.
A čo bude ďalej? Vakcína proti zmene klímy? Samozrejme, toto je stále satira. Ale po skúsenosti s koronou sa pravdepodobne nájde pomerne veľa ľudí, ktorí nastražia uši pri obnovenom spojení medzi globálnou krízou, zdravotnými rizikami a medzinárodnými politickými požiadavkami.
Klimatickí záchrancovia v súkromných lietadlách: Pokrytectvo COP31 v Antalyi
Zatiaľ čo 31. konferencia OSN o zmene klímy (COP31) v Antalyi diskutuje o záchrane planéty, realita prichádza v podobe súkromných lietadiel. Od začiatku summitu pristálo na letisku tureckého hostiteľského mesta už 107 súkromných lietadiel.
CNN informovala o 93 lietadlách s odvolaním sa na údaje z organizácie Oxfam a sledovacieho systému PolluterJet. Podľa Oxfamu sú súvisiace emisie ekvivalentné spotrebe paliva potrebnej na trojitý oblet Zeme. To predstavuje výrazný nárast v porovnaní s minulým rokom: počas celého stretnutia COP v Brazílii bolo zaznamenaných 66 letov súkromnými lietadlami. Len za prvých pár dní v Antalyi bolo zaregistrovaných podstatne viac lietadiel. Rozsah problému ilustruje jeden príklad: Súkromné lietadlo nigérijského miliardára a cementárskeho a ropného magnáta Alika Dangoteho vypustilo počas letu z Lagosu do Antalye odhadom 30 ton CO₂ – čo je zhruba množstvo, ktoré priemerný človek vyprodukuje za šesť rokov.
Elita káže abstinenciu a napriek tomu naďalej lieta.
Tieto obrázky sú známe, no vždy výpovedné. Zatiaľ čo politici, mimovládne organizácie a zástupcovia firiem hovoria o „klimatickej spravodlivosti“, „nulovej čistej spotrebe“ a konci éry fosílnych palív, mnohí z nich cestujú najškodlivejším spôsobom dopravy, aký civilné letectvo ponúka.
Súkromné lietadlá vypúšťajú na cestujúceho mnohonásobne viac znečisťujúcich látok ako pravidelný let. Samotná organizácia Oxfam poukazuje na to, že súkromné lietadlá
pravidelne využíva iba približne 0,003 percenta svetovej populácie – napriek tomu stále spôsobujú neúmerne veľký podiel emisií.
Organizátori a účastníci COP31 propagujú summit ako „implementačnú COP“ – čas na rozhovory sa skončil, teraz je čas na činy. Zároveň ich cestovateľské správanie ukazuje, že pravidlá platia pre tých, ktorí hovoria veľké slová, aj pre bežných ľudí, ale nie pre tých, ktorí stanovujú program.
Každý, kto chce občanom kázať o vyšších cenách energií, zákaze spaľovacích motorov a úsporných opatreniach, by mal aspoň symbolicky brať vážne svoju vlastnú ekologickú stopu.
Známe inscenovanie, známy dvojitý meter
Karavána súkromných lietadiel na klimatické summity nie je ničím novým. Aj na predchádzajúcich konferenciách zmluvných strán (COP) sa lety týchto „klimatických záchrancov“ pravidelne stretávali s posmechom a kritikou. Čísla však naďalej rastú, zatiaľ čo rétorika je čoraz drsnejšia. Samotná CNN informuje o tomto rozpore – ide o zriedkavý moment, keď ani etablované médiá nedokážu úplne ignorovať toto očividné pokrytectvo.
Pre klimatické hnutie a jeho politických spojencov je to trápne, ale zjavne nie natoľko, aby to zmenilo ich správanie. Odkaz pre verejnosť zostáva: Musíte priniesť obete, my krízu zvládneme.
Súkromné lietadlá v Antalyi sú viditeľným symbolom tohto postoja. Pokiaľ samozvaní záchrancovia klímy prilietajú najdrahšími a najnáročnejšími dopravnými prostriedkami na emisie, pretrváva podozrenie, že tieto summity sú menej o planéte a viac o vplyve, podnikaní, ziskoch a morálnej sebaprezentácii.
Čísla z Antalye hovoria samy za seba. 107 súkromných lietadiel a ich počet stále rastie – zatiaľ čo zvyšok sveta si uťahuje opasok.
EÚ s našou vládou a Brazília vytvárajú koalíciu pre globálnu cenu CO2 – COP30 (toto potvrdzuje aj rokovanie vlády na COP31 – pozri hore schválené znenie)
Návrh účasti delegácie Slovenskej republiky na 30. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, 20. konferencii zmluvných strán Kjótskeho protokolu a 7. konferencii strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody, Belém, Brazília, 10. – 21. november 2025
Predkladateľ: podpredseda vlády a minister životného prostredia
Výsledok rokovania: Schválený
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31205/1
COP30: Najväčší cirkus na svete pristáva v Beléme – a les za to platí.
Viac ako 50 000 elít pristáva v súkromných lietadlách – čínskych A330, francúzskych A350, katarských A340 – a pôsobí ako bohovia v paláci z betónu a nafty. 160 generátorov buráca nepretržite a chrlí oblaky dymu v srdci amazonského dažďového pralesa. Medzitým 80,7 % z 1,4 milióna obyvateľov Belému žije bez kanalizácie. Čistí sa menej ako 4 % odpadovej vody. V uliciach tečie špina – ale vo vnútri hangáru je len kaviár a klimatizácia.
Vykopali 13-kilometrovú cestu cez dažďový prales. Hovoria tomu „pokrok“. Drogové gangy to nazývajú otvorenou cestou. Už ju používajú.
Vojna zúri na okraji priepasti: schátrané drevené domy, znečistená voda, deti plávajú v odpadových vodách. Len 20 % populácie má prístup k hygienickým potrebám. Lula oznamuje „klimatickú konferenciu pravdy“ – no len niekoľko dní predtým bola daná zelená ťažbe ropy v ústí Amazónie. Pretože nič nekričí „klimatickú krízu“ hlasnejšie ako viac ropy tam, kde už horia požiare.
V diaľke, Mashco Piro – 600 duší, najväčší nekontaktovaný kmeň na svete – sleduje výstavbu mostov cez rieku Tahuamanu. Drevorubači sa blížia. Jeden z nich bol minulý mesiac zabitý šípom – ale motorové píly sa nikdy nezastavia. Choroby, drogy, smrť: to všetko sa hrnie do krajiny cez novú cestu.
V Brazílii uteká z Colnizy kmeň Kawahiva – iba 25 až 50 nomádov, ryšavých duchov. Awá, „najohrozenejší kmeň na Zemi“, stráca každý rok 6 000 km² džungle. Ozbrojenci vraždia rodiny pred očami tých, ktorí prežili. Mohla by ich vyhladiť aj bežná chrípka.
Vnútri hangáru: svetlá, prejavy, potlesk.
Vonku: kanalizácia, dym, ticho bezmenných mŕtvych. Toto nie je ochrana klímy. Toto je kolonizácia so zelenou nálepkou.
„ Hovoria o záchrane planéty. Ale kto zachráni nás?“
— Anonymný obyvateľ Belému, november 2025
Brazília a EÚ na klimatickom summite vytvorili koalíciu s cieľom stanoviť globálnu cenu za emisie CO2. K iniciatíve sa pridala aj Čína.
Klimatický summit v Brazílii pokračuje. Správy sa zameriavali predovšetkým na požiar v budove COP30. Na pódiu Brazília a EÚ spájajú sily: zakladajúci člen BRICS a EÚ spoločne vyzývajú na vytvorenie globálneho trhu s CO2.
Brazília a tiež Čína neúnavne presadzujú transformáciu globálnych trhov založenú na absurdných klimatických predpisoch a démonizácii CO2. Zapojená je aj EÚ, ktorá fantazíruje o „klimaticky neutrálnom kontinente“ a zároveň sa pripravuje na vojnu proti Rusku.
Brazília a EÚ oznámili vytvorenie novej „ Otvorenej koalície pre dodržiavanie predpisov na trhoch s uhlíkom “. Plán: podporovať „trhy s uhlíkom ako jeden z hnacích motorov ochrany klímy“ a z dlhodobého hľadiska sa usilovať o „interoperabilitu regulovaných trhov s CO₂“. To pravdepodobne zahŕňa certifikáty CO₂ a klimatické dane.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ocenila alianciu na trhu s CO₂ s krajinou BRICS Brazíliou a povedala:
„Stanovenie ceny CO₂ sa stalo kľúčovým nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov – so silnými ekonomickými výhodami pre podniky a občanov. S potešením potvrdzujem podporu Európskej únie pre vyhlásenie Otvorenej koalície pre regulované trhy s uhlíkom. Chceme úzko spolupracovať s Brazíliou a mnohými podobne zmýšľajúcimi partnermi, aby sme stanovili cenu CO₂.“
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva tiež podporil misiu koalície vytvoriť medzinárodné štandardy pre trhy s CO₂:
„Trhy s CO₂ sa môžu stať dôležitými zdrojmi príjmov pre štát, ale ich rozšírenie sa uskutoční len vtedy, keď krajiny budú pracovať na spoločných parametroch,“ zdôraznil Lula.
Našťastie bol „protiočkovací“ a „popierač klimatických zmien“ Bolsonaro v Brazílii zbavený moci. S ním by COP30 pravdepodobne mala iný výsledok.
Nová aliancia, na čele s Brazíliou a EÚ, má už 18 členov vrátane superveľmoci Číny .
Nie každý je však taký nadšený z nákupu a predaja CO₂ ako krajiny BRICS.
„Trhy s CO₂ sú novou metódou pre miliardárov a korporácie, ako získať ešte viac bohatstva z našich území ,“ povedal Anderson Amaro, člen brazílskeho hnutia malých farmárov a latinskoamerickej pozemkovej organizácie CLOC.
BRICS a EÚ spolupracujú ruka v ruke. Britský novinár Riley Waggaman analyzuje túto alianciu :
„Niektorým sa môže zdať zvláštne, že EÚ („satanský Západ“) a členovia BRICS („naši multipolárni spasitelia“) spolupracujú na prepojení svojich trhov s uhlíkom. Ale nie je to až také zvláštne, keď sa nad tým na chvíľu zamyslíte. Premena uhlíka – základného prvku pre všetok život na Zemi – na obchodovateľnú komoditu pravdepodobne neochráni životné prostredie ani nezabráni hurikánom kategórie 5, ale je to mimoriadne ziskové pre Goldman Sachs. A v konečnom dôsledku, nie je to jediná vec, na ktorej skutočne záleží? Preto je úplne logické, že členovia BRICS spolupracujú s EÚ na „stanovení ceny za CO₂“.“
Napokon, BRICS je skratka, ktorú vymyslel Goldman Sachs – naozaj ste si mysleli, že by to bolo zlé pre podnikanie?“
Britský ekonóm Jim O’Neill, vtedajší hlavný ekonóm spoločnosti Goldman Sachs, zaviedol skratku „BRIC“ v roku 2021 vo výskumnej správe s názvom „Budovanie lepších globálnych ekonomických BRIC“ (Global Economics Paper č. 66). Správa predpovedala, že tieto štyri rozvíjajúce sa ekonomiky by mohli do roku 2050 dominovať globálnej ekonomike a predbehnúť etablované ekonomiky G7.
Belémska deklarácia o rastlinnej strave bude predložená na konferencii OSN o zmene klímy COP30, ktorá sa začína 10. novembra v brazílskom meste Belém. Deklarácia, ktorú podporuje viac ako 100 zainteresovaných strán, výslovne vyzýva členské štáty OSN, aby vypracovali a implementovali akčné plány pre rastlinné potraviny s cieľom vytvoriť zdravé a klimaticky šetrné potravinové systémy, uvádza sa v tlačovej správe lobistickej skupiny ProVeg International .
Vyhlásenie je založené predovšetkým na údajoch orgánov OSN, ktoré údajne ukazujú, ako môže strava bohatá na rastliny zmierniť klimatické zmeny, podporiť verejné zdravie, chrániť biodiverzitu, posilniť potravinovú bezpečnosť a podporiť miestnu ekonomiku.
Webová stránka obsahuje tvrdenie, ktoré zvyčajne uvádzajú zástancovia antropogénneho otepľovania klímy spôsobeného CO2.
Pod názvom „Zmierňovanie klimatických zmien“ (ochrana klímy) možno nájsť tieto tvrdenia:
„Vzhľadom na to, že takmer všetky krajiny vo svojich národne stanovených príspevkoch (NDC) označujú poľnohospodárske a potravinové systémy za prioritu pre adaptáciu na zmenu klímy (94 %) a zmierňovanie jej následkov (91 %), a vzhľadom na obrovský potenciál poľnohospodárskych a potravinových systémov ako riešení pre klímu, najmä vzhľadom na predloženie tretieho kola NDC v roku 2025.“
Faktom však je, že rast rastlín sa v posledných desaťročiach výrazne zvýšil v dôsledku nárastu atmosférického CO2, ako jasne ukazujú satelitné údaje. Ak by konzumácia rastlín skutočne znížila koncentráciu CO2 vo vzduchu, rast rastlín by sa znížil a úplne zastavil pri 150 ppm. Dokonca aj úroveň 280 ppm, ako sa oficiálne tvrdilo, že existovala pred začiatkom industrializácie, by bola nebezpečne nízka.
Z meraní od roku 1820, ako je zdokumentované v Meyers Conversationslexikon a v odbornej publikácii Handwörterbuch der Chemie v papierovej forme, ktorá je odolná voči falšovaniu, však vieme, že okolo roku 1830 bol obsah CO2 približne taký vysoký ako dnes, a to 430 ppm, ale napriek začiatku industrializácie klesol do roku 1870 na 315 ppm.
Tieto zmeny nasledujú, s oneskorením niekoľkých desaťročí alebo aj viac, po zmenách teploty oceánov, ktoré v závislosti od teploty ukladajú viac alebo menej CO2.
Ak by prechod na vegetariánsku stravu mohol skutočne ovplyvniť a znížiť množstvo oxidu uhličitého vo vzduchu, malo by to negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť.
Vplyv na zdravie
Na webovej stránke Proveg sa uvádza:
uznávajúc skutočnosť, že strava bohatá na rastliny je vo veľkej miere spojená s nižším rizikom predčasného úmrtia a ponúka ochranu pred neprenosnými chorobami,
berúc na vedomie, že podľa správy IPCC z roku 2022 o zmierňovaní klimatických zmien zahŕňa „vyvážená strava“ potraviny obsahujúce obilniny, strukoviny, ovocie a zeleninu, ako aj orechy a semená,
pričom sa uvádza, že podľa Programu OSN pre životné prostredie môžu rastlinné zdroje bielkovín, ako sú fazuľa, hrach a šošovica, uspokojiť nutričné potreby väčšiny zdravých dospelých a znížiť individuálnu uhlíkovú stopu.
Ako sme videli, vplyv na potravinovú bezpečnosť by bol negatívny. Aj keby hladiny CO2 vo vzduchu záviseli od toho, je v zásade pravda, že vysoký podiel rastlinných potravín je zdravý a prospešný. Mal som to možnosť zažiť na vlastnej koži počas 14-dňového pobytu v Číne v okolí chrámu Shaolin.
To však platí iba v prípade, že rastlinná potravina je buď čerstvo uvarená – ideálne rýchlo osmažená vo woku – alebo konzumovaná surová. Podporné „záujmové skupiny“ (zainteresované strany) však majú iné záujmy. Chcú predávať hotové jedlá, vegetariánske náhrady mäsa a podobné produkty. Ide teda o priemyselne vyrábané potraviny, ktoré už nemožno považovať za potraviny.
Je známe, že vysoko spracované potraviny sú nezdravé; podporujú rakovinu a iné choroby. A presne to je cieľom „záujmových skupín“, ktoré chcú v továrňach vyrábať maslo , mlieko , mäso , zeleninové mäso a podobné produkty a predávať ich spotrebiteľom. Mimovládne organizácie Rockefellera a Forda začali už v 50. rokoch 20. storočia vyrábať geneticky modifikované semená, ktoré sú odolné voči glyfosátu a potom sa dajú použiť na boj proti burine a škodcom.
A tí istí protagonisti na COP30 a podobných podujatiach chcú postaviť čo najviac veterných turbín, ktoré potom narušia rast rastlín a kontaminujú pôdu nevyhnutným toxickým oderom od lopatiek rotora.
Belémska deklarácia o strave bohatej na rastliny
Hlavné požiadavky deklarácie
Signatári vyzvali národné vlády, aby podnikli tri konkrétne kroky od poľnohospodárskej výroby až po samotnú spotrebu:
- Národné akčné plány. Štáty majú vypracovať komplexné akčné plány pre rastlinné potraviny, podobne ako to urobilo Dánsko v roku 2023.
- Termín do roku 2027. Plány by mali byť pripravené a zverejnené včas, aby sa o nich mohlo rokovať na klimatickom summite COP31 v roku 2026 – COP32 v roku 2027.
- Finančná podpora. Vlády majú vyčleniť finančné prostriedky z rozpočtov na propagáciu poľnohospodárstva a potravín priamo na implementáciu týchto plánov.
Toto vyhlásenie vedúcich predstaviteľov mestských a regionálnych samospráv, mimovládnych organizácií a ďalších zainteresovaných strán vyzýva národné vlády, aby podporovali zdravé a udržateľné stravovanie prostredníctvom vypracovania a implementácie akčných plánov pre rastlinné potraviny.
Belémská deklaráciazmiňuje, že strava bohatá na rastlinné potraviny hrá všestranne1 2 roli pri zmírňovaní klimatickej krízy a prejavujúcej sa vlády jednotlivých štátov, aby vypracovali a proviedli komplexné a zábavné akčné plány, ktoré zahŕňajú rastlinné potraviny v celej spoločnosti.
Akčné plány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na podporu výroby a spotreby potravín rastlinného pôvodu3 prostredníctvom iniciatívy podporovaných národných vlád a zahŕňajúcich mesta a regionálne samosprávy.
Ako jedna z podepsaných organizácií sa ProVeg zaväzuje spoločne a inkluzívne úsilie o urychlenie prechodu k rastlinnej strave prostredníctvom vypracovania národných akčných plánov pre potraviny rastlinného pôvodu všetkých členských štátov OSN.
01 Zmena klímy
S ohľadom na to , že takmer všetky krajiny uznávají zemědělské systémy jako prioritu oblasti přizpůsobování se změně klimatu (94 %) a jej zmírňování (91 %) ako prihliadajúc k obrovskému potenciálu poľnohospodársko-potravinárskych systémov ako klimatických riešení, najmä vzhľadom k tomu, že zeme predloží třetí kolo svých NDC v roce 2025,4
Berouce na vedomie , že viac než 150 krajín podpísalo deklaráciu COP28 v Spojených arabských emirátoch o udržateľnom poľnohospodárstve, odolných potravinových systémoch a opatreniach v oblasti klímy s cieľom prejsť od postupov s vyššími emisiami skleníkových plynov k prístupom vedúcim k udržiteľnejšej produkcii a spotrebe,5
Uznáva, že správa Mezivládního panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2022 o zmírňovaní zmien klímy vyžaduje prechod na stravu bohatú na rastlinné mechanizmy ako dôležité zmírňovanie zmien klímy,6
Ďalej berouce na vedomie , že IPCC zistilo, že strava bohatá na rastlinné potraviny môže viesť k významnému zníženiu emisií skleníkových plynov v porovnaní so súčasnými stravovacími návykmi vo väčšine priemyselných krajín,7 8
02 Prínos pre verejné zdravie
Berouce na vedomie, že strava je bohatá na rastlinné potraviny, je široko spájaná s nižším predčasným úmrtím a tiež môže poskytovať ochranu proti neinfekčným ochoreniam,9
Ďalej berouce na vedomie, že zpráva IPCC 2022 o zmírňování změny klimatu uvádí, že „vyvážená strava“ je taká, ktorá obsahuje celozrnné obiloviny, luštěniny, ovocie a zeleninu a orechy a semena,10
Dále berouce na vědomí, že Program OSN pro životní prostředí11 uvádí, že rostlinné zdroje bielkoviny, jako jsou fazole, hrách a čočka, môžu uspokojiť výživové potreby jednoducho zdravých dospelých a znížiť individuálne uhlíkovou stopu,
03 Ochrana biodiverzity
Uznáva to, že nezávislá zpráva oznamuje, že významný program OSN pre životné prostredie označuje prechod na stravu bohatšiu na rastlinné potraviny za jednu z troch kľúčových pák pre zníženie tlaku na využívanie pôdy, zníženie biologické straty rozmanitosti a vytvorenie udržitelnejšieho potravinového systému,12
Berouce na vedomie, že prechod na rastlinnú stravu v krajinách s vysokými príjmami prináša „dvojí výhodu“ – zníženie emisií skleníkových plynov v týchto krajinách o 61 % a zachytávanie uhlíku zodpovedajúce 14 letom celosvetových emisií zo poľnohospodárstva opäť uvoľnené pôdy,13 14
04 Potravinová bezpečnosť a odolnosť
Uznávaje, že mnoho krajín globálneho Jihu má na rastlinné potraviny bohaté stravovacie tradície, ktoré je treba zachovať, aby bola zachovaná potravinová bezpečnosť, kulturní dědictví a pôvodné znalosti,15
Berouce na vedomie, že lokálna produkcia potravín v malých ostrovných rozvojových štátoch, kde sa v tradičnej strave podáva dôraz na potraviny bohaté na vlákninu a rastlinnú stravu, môže pomôcť obnoviť zdravé a klimaticky odolné potravinové systémy v týchto krajinách,16
Uznávaje, že pestovanie väčšieho množstva potravín pre priamu lidskú spotrebu, nie ako krmivo pre zvieratá, by mohlo zvýšiť dostupnosť potravín pre priamu ľudskú spotrebu,17 18 rokov 19 20
05 Ekonomické výhody
Berouce na vedomie, že prijatie potravín rastlinného pôvodu s pestovanými udržovanými poľnohospodárskymi metódami by mohlo priniesť nové pracovné príležitosti po celom svete, najmä pre drobné pestovateľky a pestovateľky a malé rodinné farmy:21 22
My, dolupodpísaní, vzhľadom na blížiacu sa konferenciu zmluvných strán UNFCCC v Brazílii, vyzývame členské štáty OSN, aby:
A. Vypracovať národné akčné plány pre rastlinné potraviny na podporu zdravého a udržateľného stravovania – od farmy až po stôl – s cieľom zvýšiť potravinovú bezpečnosť a odolnosť, zlepšiť verejné zdravie, zmierniť zmenu klímy, chrániť a obnovovať biodiverzitu, poskytovať ekonomické výhody a zabezpečovať súdržnosť politík.
B. Zaviazať sa k termínu zverejnenia národných akčných plánov pre rastlinné potraviny, aby sa mohli predložiť na diskusiu na COP32 v roku 2027.
C. Zaviazať sa k finančnej podpore implementácie národných akčných plánov pre rastlinné potraviny z rozpočtov na podporu agropotravinárskeho priemyslu.
https://proveg.org/advocacy/belem-declaration/
Discover more from Vynášam na svetlo to, čo iní zatajujú
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
