Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Všetko sa deje priamo pred našimi očami a My mlčíme?!
Agenda OSN 2030, vyhlásená na summite Organizácie Spojených národov v New Yorku v roku 2015 a schválené uznesením vlády 95/2016, je „ globálnou dohodou pre budúcnosť “, ktorej sa majú podriadiť národné vlády. Táto agenda obsahuje 17 takzvaných „ cieľov trvalo udržateľného rozvoja “, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť pozitívne. Pri bližšom skúmaní sa opakovane stretávame s tými istými aktérmi, ktorí v skutočnosti netúžia po ničom inom ako po úplnej kontrole nad zdrojmi Zeme, po jednej centrálnej svetovej vláde a teda po zotročení všetkých národov.
Podporte túto prácu https://www.dostojneslovensko.online/podpora/ ďakujem
Aby sa tieto ciele prejavili vo všetkých oblastiach života a štruktúrach, presadzuje ich nielen samotná Organizácia Spojených národov, ale aj vplyvní partneri, ako napríklad Svetové ekonomické fórum s jeho „Veľkým resetom“. Už viac ako 50 rokov WEF spája najvplyvnejších ľudí z politiky, obchodu, vedy, médií, odborov, mimovládnych organizácií, kultúry a cirkví a spája ich s najbohatšími jednotlivcami sveta.
Navyše, už viac ako 30 rokov vzdeláva svetovú korporátnu a politickú elitu. Bill Gates, Jeff Bezos, Angela Merkelová, Emmanuel Macron, Viktor Orbán a Vladimir Putin – všetci prešli programom WEF „Mladý globálny líder“. Niet preto divu, že zakladateľ fóra, nemecký profesor Klaus Schwab, je považovaný za jednu z najvplyvnejších osobností našej doby.
V Európskom parlamente za to hlasovali https://www.dostojneslovensko.online/my-milujeme-zelenu-dohodu/
Agenda OSN 2030 – 17-bodový program pre ovládnutie sveta a zotročenie všetkých národov!
Kto a kedy schválil https://www.dostojneslovensko.online/uznesenie-vlady-sr-o-agende-2030-rada-vlady-sr-pre-zelenu-dohodu-a/
Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory bez zasahovania a vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie a myšlienky akýmikoľvek médiami a bez ohľadu na hranice.

Nižšie sa dozviete o konkrétnych negatívnych dopadoch 17 cieľov:

Celé populácie a ich ekonomiky sú zámerne ničené a stáva sa závislými od vlád, aby sa obete viedli k zmesi digitálneho socializmu a komunizmu.
Cieľom je centralizovať všetky aktíva a zdroje, zaznamenať ich digitálne a distribuovať alebo sprístupniť len za určitých podmienok.
Aby sa to však stalo, ľudia musia byť ochotní úplne sa podriadiť digitálno-priemyselnému komplexu.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 1 takto: Odstrániť chudobu vo všetkých jej formách všade. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 1 takto: Odstrániť chudobu vo všetkých jej formách všade. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľom Cieľa udržateľného rozvoja č. 1 je ukončiť chudobu vo všetkých jej formách na celom svete, znížiť nerovnosti, zvýšiť odolnosť ľudí žijúcich v chudobe a v neistých situáciách a znížiť ich zraniteľnosť voči ekonomickým, sociálnym a environmentálnym rizikám v súlade so zásadou „nikoho nenechať pozadu“.
V záujme komplexného riešenia problému chudoby zahŕňa Cieľ udržateľného rozvoja č. 1 nielen odstránenie extrémnej chudoby, ale aj čiastkový cieľ prekonania relatívnej chudoby, ktorý je založený na národných definíciách. Ľudia postihnutí chudobou sú obzvlášť zraniteľní voči hospodárskym a politickým krízam, strate biodiverzity a ekosystémových služieb, prírodným katastrofám a násiliu. Aby sa zabránilo opätovnému pádu tých, ktorí sa chudobe vyhli, sú potrebné aj opatrenia na posilnenie ich odolnosti a budovanie sietí sociálnej ochrany.
Zahŕňa to boj proti extrémnej chudobe, ktorá postihuje viac ako 800 miliónov ľudí, a proti relatívnej chudobe. ktorý je založený na národných definíciách so štruktúrou. Napríklad systémy sociálneho zabezpečenia zaručujú, že ľudia, ktorí unikli chudobe, sa do chudoby opäť neocitnú. Okrem toho sa stávajú odolnejšími voči ekonomickým a politickým krízam, strate biodiverzity, násiliu alebo prírodné katastrofy.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Poľnohospodárstvo má byť zničené. Keďže farmári sú závislí od dotácií, globalisti to teraz majú ľahké. Neustále sa vytvárajú nové požiadavky, ktoré farmári nedokážu splniť, a tak nemajú žiadny spôsob, ako spravovať svoje farmy. V dôsledku toho mizne stále viac a viac fariem. Cieľom je, aby celý poľnohospodársky sektor krajiny prevzali obrovské medzinárodné korporácie a investori. Mohli by sa uchýliť ku genetickému inžinierstvu a iným škodlivým metódam, produkovať iba menej kvalitné potraviny alebo jednoducho nechať pôdu ladom, aby vytvorili nedostatok potravín.
Ktokoľvek kontroluje zásobovanie potravinami, kontroluje ľudstvo.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 2 takto: Odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a zlepšiť výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 2 zahŕňa prekonanie hladu, ukončenie všetkých foriem podvýživy a podporu udržateľného poľnohospodárstva. Potravinové systémy majú prierezový vplyv na všetkých 17 cieľov Agendy 2030, a preto môžu kľúčovým spôsobom prispieť k ich plneniu.
Podvýživa postihuje takmer 800 miliónov ľudí na celom svete, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti. Okrem odstránenia hladu obsahuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 2 aj čiastkový cieľ ukončiť všetky formy podvýživy. Kvalita potravín je rovnako dôležitá ako ich kvantita. Cieľ zahŕňa aj ekonomické aspekty vrátane zdvojnásobenia poľnohospodárskej produktivity a príjmov drobných poľnohospodárov do roku 2030. Aby sa zabezpečilo, že zvýšená produkcia potravín nebude na úkor životného prostredia, Cieľ udržateľného rozvoja č. 2 obsahuje aj ustanovenia na zaručenie udržateľného poľnohospodárstva.
Cieľ 2: Nulový hlad (takmer 800 miliónov ľudí na celom svete). Stále trpia hladom alebo podvýživou; cieľ 2 sa týka ukončenia hladu, potravinovej bezpečnosti a lepšej. Na dosiahnutie primeranej výživy a podporu udržateľného poľnohospodárstva je 70 percent podvyživených ľudí. Ich živobytie je priamo alebo nepriamo závislé od poľnohospodárstva; do roku 2030 by sa mala poľnohospodárska produkcia znížiť. Produktivita a príjmy malých poľnohospodárov sa zdvojnásobia, aby sa zlepšila kvalita a kvantita potravín zlepšiť.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Dôraz sa kladie na digitalizáciu a centralizáciu všetkých lekárskych štandardov zo strany WHO. Svetová zdravotnícka organizácia môže nariadiť lekárske opatrenia pre celý svet pod hrozbou pokút a sankcií.
Tým sa odoberá zodpovednosť za všetky druhy lekárskych opatrení od národných vlád. WHO bude prostredníctvom tzv. pandemickej dohody globálne rozhodovať o tom, kedy a kde sa nariadia povinné opatrenia, ako sú rúška, očkovanie, testy, lockdowny a karantény.
Okrem toho by všetky zdravotné údaje mali byť uložené v medzinárodnej databáze a prepojené s digitálnou identitou všetkých občanov.
Zdravotnícky priemysel sa má na celom svete zosúladiť. Všetky názory a výskumné zistenia v medicíne, ktoré sa odchyľujú od odporúčaní WHO, budú systematicky potláčané, prenasledované a kriminalizované.
Metódy prirodzenej liečby majú byť v sektore zdravotníctva zakázané a nahradené vzdelávacími ponukami, produktmi a službami farmaceutického a chemického priemyslu.
Zdravie ľudí je potom úplne v rukách WHO, pretože tá môže zasiahnuť a regulovať nedodržiavanie predpisov prostredníctvom verejne dostupných zdravotných údajov. To môže viesť k tomu, že jednotlivcovi bude odopretý prístup k potravinám a potrebným liekom.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 3 takto: Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 3 znamená zlepšenie zdravia všetkých ľudí na celom svete. Všetci ľudia by mali byť chránení pred chorobami a mali by mať prístup ku kvalitným zdravotníckym službám a liekom bez toho, aby museli zažívať finančné ťažkosti.
Tento cieľ udržateľného rozvoja zahŕňa najmä úsilie o zníženie detskej a materskej úmrtnosti a boj proti prenosným chorobám, ako sú COVID-19, AIDS, malária a tuberkulóza. Zahŕňa aj boj proti neprenosným chorobám, ako je cukrovka, a prevenciu dopravných nehôd a zneužívania návykových látok. Všetci ľudia by mali mať prístup ku kvalitným zdravotníckym službám a liekom a mali by byť chránení pred finančnými rizikami. Okrem toho by mal byť do roku 2030 zaručený univerzálny prístup k starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie vrátane plánovaného rodičovstva, informácií a vzdelávania.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Globálna štandardizácia vzdelávacích systémov a zjednotenie propagandy s cieľom zabezpečiť rovnakú hlbokú indoktrináciu detí a mládeže všade na svete. To bude zahŕňať „spoločné jadro vzdelávania “ , súbor povinného ideologického obsahu, ktorý bude naprogramovaný do každého. To povedie k totalitnej prevýchove v záujme elít, v ktorej budú odstránené všetky kultúrne podmienené hodnoty.
Schválenie v zákone z októbra 2024 https://www.dostojneslovensko.online/standardy-dodrziavania-zakazu-segregacie-vo-vychove-a-vzdelavani/
Rodové ideológie ako LGBTQ, klimatický terorizmus a údajné zdravotné prínosy užívania farmaceutických chemikálií majú byť použité na efektívnejšie rozdeľovanie ľudí a na ich kontrolu a riadenie pod rúškom nového svetového náboženstva, svetového súdu, svetovej polície, svetovej banky, svetovej zdravotníckej organizácie a digitálnej svetovej meny.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 4 takto: Zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 4 vyzýva všetky deti, mladých ľudí, dospelých a najmä tých najchudobnejších a najviac znevýhodnených, aby mali prístup ku kvalitnému základnému a odbornému vzdelávaniu.
Vysokokvalitné základné a odborné vzdelávanie je kľúčové pre zlepšenie životných podmienok jednotlivcov, komunít a spoločnosti ako celku. Cieľ udržateľného rozvoja č. 4 sa zameriava najmä na základné a odborné vzdelávanie, ktoré by malo byť prispôsobené individuálnym potrebám a životnému prostrediu študentov. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby vzdelávanie prispievalo k bezpečnému, udržateľnému a vzájomne závislému svetu. Okrem toho by sa do roku 2030 mali odstrániť rodové rozdiely vo vzdelávaní a mal by sa zaručiť rovnaký prístup ku všetkým úrovniam vzdelávania a odbornej prípravy pre zraniteľných členov spoločnosti, najmä pre ľudí so zdravotným postihnutím, príslušníkov domorodého obyvateľstva a deti v neistých situáciách.
Cieľ štyri: Vysokokvalitné vzdelávanie. Vzdelávanie by malo prispievať k bezpečnému, udržateľnému a Vzájomné závislosti vo svete: Cieľ 4 vyžaduje, aby všetky deti, dospievajúci a dospelí mali prístup k: získať kvalitné základné a odborné vzdelanie, ktoré je prispôsobené ich individuálnym potrebám a životnému prostrediu. Tento cieľ sa neobmedzuje len na základné vzdelávanie, ale zosúlaďuje ho so strednými úrovňami terciárneho a odborného vzdelávania. Kľúčovým zameraním je rovnaký prístup k vzdelaniu a kvalita vzdelávania, založený na prístupe celoživotného vzdelávania.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Rodová diverzita a normy LGBTQ+ majú normalizovať všetky umelo vytvorené anomálie vrátane pedofilných tendencií. Cieľom je nielen dosiahnuť rozpad a fragmentáciu tradičnej rodiny, ale aj zasiať ďalšie rozdelenie a medziľudské konflikty.
To umožňuje, aby ženy v námezdnej práci boli ešte efektívnejšie vykorisťované globálne pôsobiacimi korporáciami, zatiaľ čo deti sú medzitým vzdelávané v štátnych zariadeniach s celodenným vzdelávaním, a tým ideologicky indoktrinované v oveľa skoršom veku. Ničením rodinných väzieb sa má digitálny štát dostať do centra pozornosti, za určitých podmienok poskytovať jedlo a bývanie a tým nahrádzať úlohu rodiny.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje cieľ udržateľného rozvoja č. 5 takto: Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 5 vyzýva na rovnaké príležitosti pre ženy a mužov v hospodárskom rozvoji, odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rovnakú účasť na všetkých úrovniach.
Rodová nerovnosť je jednou z najväčších prekážok trvalo udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a znižovania chudoby. Cieľ udržateľného rozvoja č. 5 okrem odstránenia násilia páchaného na ženách a dievčatách a podpory rovnakej účasti zahŕňa aj čiastkové ciele, ako je podpora spoločnej zodpovednosti v domácnosti a rodine a zabezpečenie univerzálneho prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a reprodukčným právam.
Cieľ 5: Rodová rovnosť. Rodová nerovnosť je jedným z najväčších… . Prekážky trvalo udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a znižovania chudoby; Cieľ 5 vyzýva na rovnaké príležitosti medzi mužmi a ženami v hospodárskom rozvoji, odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane. Odstránenie skorých manželstiev a nútených manželstiev, ako aj rovnaké príležitosti na účasť na všetkých úrovniach.
Cieľ 5 je schválený aj nedávnou novelizáciou Ústavy SR a nedávno schváleného zákona pred letnými prázdninami.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Vodné zdroje majú byť spravované centrálne. Štáty sú pod tlakom, aby privatizovali svoju vodárenskú infraštruktúru a stali sa závislými od korporácií, ktoré potom môžu predávať vodu ľuďom za premrštené ceny.
Kontrola nad vodou znamená aj úplnú kontrolu nad zdravím ľudí, pretože voda z vodovodu sa na mnohých miestach už upravuje chemikáliami, ako je fluorid. Toto by sa mohlo rozšíriť, čo by mohlo viesť k početným chronickým ochoreniam a príznakom otravy, z čoho by priamo profitoval farmaceutický priemysel, ktorý by potom mohol so ziskom predávať svoje látky potláčajúce príznaky.
Keďže umelo vytvorený nedostatok vody pripíšu zmene klímy spôsobenej človekom, prijmú aj opatrenia na minimalizáciu spotreby vody, najmä v oblasti hygieny. To tiež umožní zakázať konvenčné toalety a nahradiť ich bezvodými verziami.
Ktokoľvek kontroluje vodu, v konečnom dôsledku kontroluje prostredníctvom jej prideľovania, kto ju môže používať, v akom rozsahu a na aký účel.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje cieľ udržateľného rozvoja č. 6 takto: Zabezpečiť dostupnosť a udržateľné hospodárenie s vodou a hygienou pre všetkých. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 6 zahŕňa nielen prístup k čistej pitnej vode, sanitáciu a hygienu, ale aj ďalšie ciele na ochranu a obnovu ekosystémov súvisiacich s vodou. Má sa zlepšiť kvalita vody a znížiť znečistenie vody nebezpečnými chemikáliami.
Prístup k pitnej vode a hygiene je ľudským právom a spolu s vodou ako zdrojom je kľúčovým faktorom pre všetky aspekty sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja. Mala by sa podporovať aj cezhraničná spolupráca s cieľom zabezpečiť integrované hospodárenie s vodnými zdrojmi na všetkých úrovniach.
Cieľ 6: Čistá voda a hygiena – prístup k pitnej vode a hygiene. Prístup k zariadeniam je ľudským právom a spolu so zdrojom vody je kľúčovým faktorom pre všetky aspekty sociálneho, ekonomického a ekologický rozvoj, dosiahnutie cieľa 6 by malo zlepšiť prístup k pitnej vode. Zabezpečenie hygieny a hygieny zahŕňa ochranu a obnovu oblastí súvisiacich s vodou. Ekosystémy ako hory, lesy, rieky a jazerá: kvalita vody by sa mala zlepšiť. Znečistenie vody nebezpečnými chemikáliami by sa malo znížiť; v konečnom dôsledku by sa malo na všetkých úrovniach zaviesť integrované hospodárenie s vodou. ktoré sa majú implementovať
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Z ideologických dôvodov majú byť často nedostatočne rozvinuté tzv. obnoviteľné zdroje energie dotované z peňazí daňových poplatníkov, čo spôsobí nemerateľný nárast cien elektriny. To núti ľudí financovať rozvoj, ktorý ich ešte viac zaženie do chudoby a tým aj do závislosti od štátu.
Ľudia budú nútení používať a inštalovať nové technológie na výrobu energie. Keďže je to veľmi drahé, ľudia budú závislí od pôžičiek a stanú sa tak závislými od monopolného finančného systému, alebo budú musieť predať svoje nehnuteľnosti pod svoju cenu tým istým globalistickým štruktúram a presťahovať sa do miest vzdialených 15 minút.
Celé sektory hospodárstva sa zrútia a malé podniky a rodinné spoločnosti zaniknú. To ešte viac rozšíri dominanciu veľkých korporácií na trhu.
Všetky zásobovacie cesty energie sa majú digitalizovať, aby sa umožnila analýza celej spotreby domácností v reálnom čase. Inteligentné merače, teplomery internetu vecí a ďalšie sieťové meracie zariadenia umožnia monitorovať a penalizovať celé domácnosti, ak to nariadi vláda alebo umelá inteligencia. To umožní prideľovať energiu alebo ju dokonca úplne vypnúť na diaľku.
Nedostatok nielenže povedie k obrovským ziskom energetických spoločností, ale tiež spôsobí, že ľudia budú trvalo zraniteľní voči vydieraniu a kontrole. Ak budú technologické spoločnosti a vlády naďalej rozširovať svoju moc a vplyv, výpadky prúdu a prídelové systémy sa stanú bežnou záležitosťou.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje cieľ udržateľného rozvoja č. 7 takto: Zabezpečiť prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 7 vyzýva na univerzálny prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým a moderným energetickým službám. Ako príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju by sa mal výrazne zvýšiť podiel obnoviteľnej energie a zdvojnásobiť globálna miera zlepšovania energetickej účinnosti.
Prístup k energii je základným predpokladom na dosiahnutie mnohých cieľov udržateľného rozvoja, ako je prekonanie chudoby a zvýšenie produkcie potravín. Udržateľný rozvoj si navyše vyžaduje hospodársky rozvoj šetrný ku klíme, a preto Cieľ udržateľného rozvoja č. 7 vyzýva na výrazné zvýšenie podielu obnoviteľnej energie v globálnom energetickom mixe a zdvojnásobenie celosvetovej miery zlepšovania energetickej účinnosti. Mal by sa podporovať výskum v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti, ako aj investície do energetickej infraštruktúry a technológií čistej energie.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Vedľajšie účinky očkovacích kampaní spôsobujú nedostatok personálu. Bohatšie krajiny sa budú spoliehať na kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia, pokiaľ budú stále potrební, čo bude viesť k migrácii pracovnej sily.
To bude mať negatívny vplyv na krajiny pôvodu týchto migrantov, pretože ich krajiny budú oslabené nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a ponechané samy na seba.
Keď veľká časť takzvaných kvalifikovaných pracovníkov migruje a krajina pôvodu migrantov sa bude hroziť zhoršením, globálna elita začne oslabené krajiny drancovať a predávať.
Pracovná migrácia sa však môže použiť aj ako zámienka na zničenie ekonomiky cieľovej krajiny. To si jednoducho vyžaduje dovoz dostatočného množstva nekvalifikovaných pracovníkov, aby sa spôsobili maximálne škody kvôli nedostatku odborných znalostí, keďže nespĺňajú príslušné štandardy kvality alebo postupy.
Ak je cieľom vyvolať nepokoje, stačí zaplaviť krajinu migrujúcimi pracovníkmi. To povedie ku konfliktom medzi miestnymi obyvateľmi a migrantmi, ktoré prerastú do občianskych vojen a destabilizujú krajinu.
Umelo vytvorený prebytok pracovníkov budú veľké korporácie využívať na diktovanie pracovných podmienok. To im umožní so súhlasom vlád ešte efektívnejšie vykorisťovať ľudí. Liberálne hodnoty a ľudská dôstojnosť potom budú minulosťou.
Po systematickom zničení miestnych malých a stredných podnikov a strate zamestnania veľkej časti obyvateľstva sa obetiam môže ľahko vnútiť čiastočne socialistická a komunistická štruktúra.
Takto sa môže životný priestor, energia alebo potraviny stať závislými od poslušnosti alebo rozpočtu CO2.
Program 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 8 takto: Podporovať trvalo udržateľný, inkluzívny a trvalo udržateľný hospodársky rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 8 zahŕňa čiastkové ciele týkajúce sa hospodárskeho rastu, zvýšenia produktivity a vytvárania dôstojných pracovných miest. Zahŕňa to aj zrušenie nútenej práce a obchodovania s ľuďmi, ako aj koniec detskej práce. Okrem toho udržateľný hospodársky rast nesmie prebiehať na úkor životného prostredia.
Preto Cieľ udržateľného rozvoja č. 8 vyzýva na globálne zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov v spotrebe a výrobe a jeho cieľom je oddeliť hospodársky rast od zhoršovania životného prostredia. Zamestnanosť a hospodársky rast navyše významne prispievajú k boju proti chudobe. Podpora udržateľného rastu, zelenej ekonomiky a vytváranie dostatočného množstva dôstojných pracovných miest má ústredný význam pre rozvojové krajiny, rozvíjajúce sa ekonomiky aj industrializované krajiny.
Smeje sa nad vyhliadkou na dôstojnú prácu a hospodársky rast pre viac ako 200 miliónov ľudí, najmä pre mladých ľudí. Ľudia na celom svete sú nezamestnaní; práca a hospodársky rast významne prispievajú k boju proti chudobe. Implementácia Cieľa 8 by mala dosiahnuť trvalo udržateľný, široký, efektívny a udržateľný hospodársky rast, produktívnu plnú zamestnanosť a Podporovať dôstojnú prácu pre všetkých; bojovať proti nútenej práci a odstrániť moderné otroctvo a obchodovanie s ľuďmi do roku 2030. Udržateľný hospodársky rast nesmie ísť na úkor životného prostredia.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Cieľom je dosiahnuť rovnosť medzi všetkými ľuďmi. To povedie k zníženiu životnej úrovne v rozvinutejších krajinách a zaženie všetky národy do nebývalej chudoby.
Prosperita pracujúceho obyvateľstva je ničená postupným vyvlastňovaním, zatiaľ čo zisky globálnej vládnucej triedy nemerateľne rastú.
Celá ekonomika a všetky zdroje sú centralizované a monitorované prostredníctvom zavedenia riadiacich a kontrolných mechanizmov, ako sú digitálna identita, rozpočty CO2 a digitálne meny.
Všetky úrady, úrady, políciu a súdy prevezme umelá inteligencia a digitálne automatizované procesy.
Národné ekonomiky sú ničené v prospech veľkých medzinárodných korporácií, ktoré fungujú v súlade s dlhodobou komunistickou stratégiou.
Automatizácia a robotika ženú ľudí do nezamestnanosti, a tým aj do závislosti od vlád, a vedú k zrušeniu súkromného vlastníctva a k obmedzeným právam na užívanie a vlastníctvo v závislosti od rozpočtu na CO2 a digitálnych mien.
Zostávajúce pracoviská a školy sa presunú do virtuálnej reality. Prístup do fyzických budov alebo 15-minútových zón bude závislý od digitálnych prístupových a identifikačných systémov.
Obytný priestor sa presúva do plne digitalizovaných a monitorovaných modulárnych 15-minútových miest a gigamiest podľa čínskeho príkladu, kde sa ľudia už nemôžu voľne pohybovať kvôli limitom emisií CO2, takže sa skôr podobajú väzniciam pod holým nebom než obytným priestorom.
Agenda 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 9 takto: Vybudovať odolnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu a podporovať inovácie. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 9 sa zameriava na budovanie odolnej infraštruktúry. Aby sa infraštruktúra a priemysel stali udržateľnými, do roku 2030 by sa mali zdroje využívať efektívnejšie a mali by sa podporovať čisté a ekologické technológie a priemyselné procesy, ako aj vzdelávanie, výskum a inovácie.
Investície do udržateľnej infraštruktúry podporujú hospodársky rast, vytvárajú pracovné miesta a podporujú prosperitu. Cieľ udržateľného rozvoja č. 9 vyzýva na urýchlenie tohto procesu a podporu technologického rozvoja, výskumu a inovácií, najmä v rozvojových krajinách. Jeho cieľom je tiež zvýšiť integráciu malých priemyselných a iných podnikov do hodnotových reťazcov a trhov. Napokon sa snaží zabezpečiť univerzálny a cenovo dostupný prístup k internetu v najmenej rozvinutých krajinách.
Cieľ 9: Priemyselné inovácie a infraštruktúra. Cieľ 9 sa zameriava na vytvorenie odolného bola vybudovaná infraštruktúra a bola podporovaná široká a udržateľná industrializácia. Inovácie budú podporované do roku 2030, najmä v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách. Infraštruktúrne projekty v hodnote miliárd smerom k dosiahnutiu Cieľa 9 prispejú k vysokokvalitnému, spoľahlivému, udržateľnému a vybudovať odolnú infraštruktúru a podporiť rozsiahlu industrializáciu. Okrem toho by sa mal podporovať prístup spoločností k finančným službám a ich integrácia do trhov. Napokon, vedecký výskum by sa mal podporovať a v najmenej rozvinutých krajinách by sa mal zabezpečiť všeobecný a cenovo dostupný prístup k nemu a byť sprístupnené na internete
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Cieľom je zrušiť všetku ekonomickú a finančnú nezávislosť zničením odvetví s vysokými emisiami CO2, zrušením hotovosti a elimináciou všetkých štruktúr, ktoré nie sú v súlade s agendou Svetového ekonomického fóra a OSN.
Univerzálny základný príjem s príslušnými kontrolnými mechanizmami prostredníctvom účtov CO2 a digitálnych mien bude môcť priamo ovplyvniť spotrebu alebo jej zabrániť.
Kompletné spracovanie
- https://www.dostojneslovensko.online/univerzalny-zakladny-prijem-bude-prepojeny-s-vasim-digitalnym-identifikacnym-cislom-ktore-bude-prepojene-s-vasim-skore-socialneho-kreditu/
- https://www.dostojneslovensko.online/univerzalny-zakladny-prijem-znovu-skraslime-otroctvo/
- https://www.dostojneslovensko.online/exkluzivne-skutocny-dovod-preco-chcu-univerzalny-zakladny-prijem/
Etnické skupiny sa miešajú s cieľom eliminovať akúkoľvek kultúrnu a náboženskú individualitu. Za týmto účelom sa podporujú multikultúrne partnerstvá. Zhoršovanie kultúrne a nábožensky motivovaných konfliktov vedie k extrémnym situáciám, ktoré následne vytvárajú základ pre ďalšie obmedzovanie slobôd zo strany vlády.
Vzdelávací, finančný a zdravotnícky systém bude centralizovaný a štandardizovaný. Okrem toho bude pod rúškom mieru a medzinárodného porozumenia zavedené svetové náboženstvo a svetová kultúra.
Aby sa vyrovnali podmienky, ekonomická súťaž sa kriminalizuje a súkromné vlastníctvo sa znárodní. Práva na zdroje sa rozdeľujú podľa smerníc novej svetovej vlády.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 10 takto: Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 10 znamená rovnaké príležitosti a slobodu od diskriminácie s cieľom umožniť každému primeranú účasť na spoločenskom, kultúrnom, politickom a hospodárskom živote.
Globálne nerovnosti sú jednou z najväčších prekážok trvalo udržateľného rozvoja a znižovania chudoby. Konkrétne Cieľ udržateľného rozvoja č. 10 preto vyzýva na trvalo udržateľný nárast príjmov pre najchudobnejších 40 % populácie. Do roku 2030 by mali mať všetci ľudia možnosť dosiahnuť sebaurčenie a malo by sa podporovať ich sociálne, ekonomické a politické začlenenie. Rovnaké príležitosti by sa mali zabezpečiť odstránením diskriminačných zákonov, politík a praktík. Mala by sa uľahčiť riadená a bezpečná migrácia a mobilita, a to aj prostredníctvom zodpovedných migračných politík. Rozvojové krajiny by mali byť lepšie zastúpené v medzinárodných hospodárskych a finančných inštitúciách a mali by mať väčšie slovo v rozhodovacom procese.
Digitálne peniaze a mobilné finančné služby zásadne zvyšujú finančnú inklúziu. Umožňujú miliónom ľudí bez prístupu k tradičným bankám (tzv. unbanked) bezpečne sporiť, prijímať platby či získať prístup k lacným mikroúverom priamo cez mobilný
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Konflikty zámerne vytvorené a vyprovokované masovou a pracovnou migráciou nielenže živia nezamestnanosť a s ňou spojenú konkurenciu, ale aj zvýšia kriminalitu na nebývalú úroveň.
Občianske protesty a podmienky podobné občianskej vojne budú slúžiť ako základ pre ďalšie obmedzovanie základných práv ľudí a slobody pohybu na miestnej úrovni a pre ich uväznenie v ich 15-minútových mestách ako vo väzení.
Voľný pohyb už nebude existovať. Bude závisieť od rozpočtu CO2 a umožní ľuďom zostať len v určitých mestských alebo obecných častiach s cieľom chrániť klímu a zabezpečiť bezpečnosť danej zóny.
Mestá a sídla sa transformujú na 15-minútové gigantické mestá, doplnené radikálnou digitalizáciou a monitorovaním. Obyvatelia sú monitorovaní nepretržite v reálnom čase a za porušenia trestaní pokutami, obmedzeniami ich rozpočtu na emisie CO2 alebo väzením.
Všetky peňažné dávky budú vydávané výlučne v digitálnej forme, ale iba ľuďom, ktorí nový systém akceptujú a prispôsobia svoje správanie danej agende.
Štátny monopol na násilie sa radikálne rozširuje a obdarúva špeciálnymi právomocami, ktoré umožňujú zasahovanie do všetkých aspektov života v prípadoch porušenia agendy. To znamená, že každý občan kritický voči vláde môže byť zadržaný alebo dokonca zabitý na neurčito bez súdu alebo obvinenia.
Brutálne teroristické útoky a policajné razie sú zinscenované s cieľom dosiahnuť maximálny verejný dopad, aby zastrašili, umlčali a znemožnili kritikom.
Predtým, ako sa situácia úplne vyhrotí, budú ľudia odzbrojení a zákony o zbraniach budú upravené do takej miery, že obete nebudú mať žiadnu šancu brániť sa totalitnej agende.
Štát prijme nové zákony o vyvlastňovaní, aby svojvoľne zabavil majetok. V prvej fáze vyvlastňovania budú ľudia nútení vykonávať akékoľvek rekonštrukcie svojich domovov s cieľom splniť klimatické ciele. Ak nebudú vyhovieť požiadavkám úradov a odmietnu, druhá fáza vyvlastňovania kriminalizuje a zakáže predaj, prenájom a užívanie týchto nehnuteľností. Milióny ľudí stratia svoje domovy a pôdu, stanú sa závislými od štátu a nenájdu žiadne alternatívy k 15-minútovému dochádzaniu do miest.
Program trvalo udržateľného rozvoja 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 11 takto: Zabezpečiť, aby mestá a ľudské sídla boli inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľom SDG 11 je udržateľný a dlhodobý priestorový rozvoj, ktorý prispieva ku kompaktnému a odolnému rozvoju sídiel a zdôrazňuje dôležitosť prístupu k primeranému bývaniu pre všetkých.
Viac ako polovica svetovej populácie žije v mestách a očakáva sa, že toto číslo do roku 2050 vzrastie až na 70 %. Cieľom udržateľného rozvoja č. 11 je znížiť vplyv miest na životné prostredie na obyvateľa, najmä pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia a nakladanie s odpadom. Rozvoj miest by mal byť inkluzívnejší a udržateľnejší, a to aj prostredníctvom participatívneho, integrovaného a udržateľného mestského plánovania. Okrem toho by sa mal zabezpečiť univerzálny prístup k bezpečným a inkluzívnym zeleným priestorom a verejným priestranstvám, najmä pre ženy a deti, starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím. Rovnako by sa mal zaručiť prístup k bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu a dopravným systémom.
Kompletné spracovanie
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Budú existovať rozpočty CO2 založené na systéme sociálnych kreditných bodov čínskeho modelu, kde každá osoba môže byť individuálne potrestaná alebo odmenená za svoju spotrebu alebo správanie.
Zavádza sa globálna digitálna identita. Tá bude slúžiť ako základ pre vydávanie digitálnych peňaženiek. Súčasťou plánu budú navyše implantovateľné digitálne identity priradené každému jednotlivcovi pri narodení.
Kompletné spracovanie
- https://www.dostojneslovensko.online/ako-sa-maju-skombinovat-uhlikove-pasy-socialny-kredit-a-digitalne-id-pre-kazdy-produkt/
- https://www.dostojneslovensko.online/poradca-wef-yuval-harari-system-socialnych-kreditov-je-novou-formou-penazi-a-uloha-elektronickeho-preukazu-totoznosti/
- https://www.dostojneslovensko.online/stat-plizivej-kontroly-ohrozuje-europu-system-socialnych-kreditov/
Všetky predtým vydané dokumenty, ako napríklad vodičský preukaz, občiansky preukaz, cestovný pas, rodný list, záznamy v katastri nehnuteľností, spisy pacientov, patenty a daňové identifikačné číslo, sa zlúčia do digitálneho dátového záznamu pre digitálnu identitu.
Bude vytvorená globálna inštancia digitálnej inteligentnej zmluvy založená na umelej inteligencii, ktorá bude regulovať všetky práva týkajúce sa potravín, užívania, zdravia, pohybu a dočasného vlastníctva. Táto inštancia bude určovať, kto môže niečo dočasne vlastniť alebo používať a ako dlho.
Udelenie práv na mobilitu určuje, či, s akými vozidlami a v akom okruhu je osoba oprávnená cestovať. Taktiež upravuje, čo môže jesť a aké látky si musí injekčne aplikovať.
Univerzálna menová jednotka, digitálna svetová mena založená na digitálnej mene centrálnej banky, bude jediným platobným prostriedkom. Bude primárne zaručovať neobmedzené transakcie medzi vládami, bankami a spoločnosťami. Finančné prostriedky dostupné príjemcom základného príjmu však budú podliehať podmienkam a budú neustále upravované v závislosti od ich súladu so systémom. Digitálna mena bude mať dátum expirácie a bude programovateľná. Každý jednotlivec bude ovládateľný prostredníctvom bodov CO2 a Organizácia Spojených národov bude môcť určiť, ako sa digitálne peniaze môžu minúť.
Daňové a monitorovacie orgány podriadené OSN, zdravotnícke orgány, lekári, nemocnice a ďalšie inštitúcie budú mať v reálnom čase a čiastočne automatizovaný prístup ku všetkým údajom, aby mohli zasahovať do spotrebiteľského správania všetkých prostredníctvom zákazov a sankcií. Prideľovanie očkovaní, liekov a iných lekárskych ošetrení bude prepojené s digitálnou peňaženkou, čo umožní automatické odmeny a tresty podľa potreby.
Všetky vozidlá sú monitorované v reálnom čase. Ak vodiči nedodržia povolené zóny a rozsahy pre svoje vozidlo, najprv dostanú varovanie a v prípade ďalších porušení budú penalizovaní zaistením vozidla.
Všetkým produktom a službám, ako aj životnému štýlu, je priradená uhlíková stopa. Táto stopa sa digitálne vyhodnocuje a odmeňuje alebo penalizuje bodmi, čo ovplyvní aj základný príjem.
Spoločnosti môžu byť monitorované tak, aby im bolo zakázané vyrábať určité produkty alebo ponúkať určité služby, ak porušujú klimatické ciele.
Preto inteligentné merača https://www.dostojneslovensko.online/vladne-zakony-o-povinnej-instalacii-inteligentnych-meracov-16-11-2026-nr-sr-o-900/
Na uľahčenie nadchádzajúceho vyvlastnenia sa zavedie požiadavka na registráciu a preukázanie vlastníctva drahých kovov a cenností všetkého druhu. Ľudia, ktorí vlastnia zlato a striebro a nezaregistrovali si ich, ich nebudú môcť predávať v oficiálnych predajniach, pretože nákupy budú legálne len pre registrované vlastníctvo.
Vyvlastnenie pôdy, napríklad na výstavbu veterných elektrární, solárnych elektrární alebo iných systémov obnoviteľnej energie, sa ľahko povoľuje na základe klimatických cieľov.
Ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť zrekonštruovať svoje domy tak, aby spĺňali najnovšie klimatické normy, si ich nebudú môcť prenajímať, predávať ani v nich bývať. Porušenia budú mať za následok prudký pokles zostatkov na ich účtoch CBDC do takej miery, že si už nebudú môcť dovoliť nakupovať potraviny.
Návrh čisto úžitkových budov, kde ľudia buď spia, jedia, pracujú alebo sa zabávajú, slúži na ďalšiu izoláciu ľudí od seba navzájom. Cieľom je čo najviac rozdeliť a oddeliť rodinu, aby bolo možné jednotlivca ľahšie kontrolovať.
Zatiaľ čo bežní občania sú zbavení majetku a všetkých svojich slobôd, elita bude naďalej vládnuť bez obmedzení a užívať si všetky vymoženosti.
Program 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 12 takto: Zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľom SDG 12 je zabezpečiť udržateľné vzorce spotreby a výroby, a tým zlepšiť blahobyt spoločnosti. Udržateľná výroba a spotreba znamená zníženie súvisiacej spotreby zdrojov do takej miery, aby únosná kapacita ekosystémov nebola preťažená.
Svetová populácia v súčasnosti spotrebúva viac zdrojov, ako dokážu ekosystémy poskytnúť. Aby sa tento trend zastavil, Cieľ udržateľného rozvoja č. 12 vyzýva na implementáciu Desaťročného programu OSN pre udržateľnú spotrebu a výrobu. Má sa dosiahnuť environmentálne vhodné nakladanie s chemikáliami a všetkým odpadom. Produkcia odpadu by sa mala výrazne znížiť prostredníctvom recyklácie. Plytvanie potravinami by sa malo znížiť na polovicu a spoločnosti by mali byť povzbudzované k prijímaniu udržateľných obchodných praktík. Ďalším zameraním je podpora kritérií udržateľnosti vo verejnom obstarávaní.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Pseudovedecké náboženstvo údajne človekom spôsobenej zmeny klímy a s ňou spojené šírenie strachu má umožniť globálnu konformitu a uchopenie moci elitami a kultmi súdneho dňa.
Je to vyvlastnenie a prideľovanie všetkých svetových zdrojov, ktoré má byť ľudstvu vnútené totalitnou sociokomunistickou ekodiktatúrou prostredníctvom manipulácie, násilia a vydierania.
Aby sa úplne narušili prirodzené procesy v prírode, atmosféra je zámerne kontaminovaná toxickými chemikáliami.
Pod zámienkou nedostatku potravín sa čoraz častejšie používajú pesticídy, herbicídy a fungicídy. Prírodné potraviny sa stotožňujú s umelým krmivom pre zvieratá a rušia sa požiadavky na označovanie geneticky modifikovaných potravín. Deje sa to pod rúškom Codex Alimentarius, Svetovej zdravotníckej organizácie a Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN.
Rastlinné potraviny sa upravujú do takej miery, že už neobsahujú esenciálne živiny, ktoré sa potom musia získavať zvonka prostredníctvom doplnkov, čo ďalej zvyšuje závislosť od farmaceutického priemyslu. Vytvorí sa tak dvojúrovňový potravinový systém založený na rozpočtoch CO2 a kontrole spotreby prostredníctvom digitálnych mien.
Psychoaktívne látky sa spracovávajú do potravín alebo podávajú ako vakcíny, aby silnejšie ovplyvňovali a kontrolovali myslenie a konanie ľudí.
Liečivé rastliny, ktoré by mohli podporovať naše zdravie alebo zmierňovať utrpenie chorých ľudí a v súčasnosti predstavujú konkurenciu pre produkty farmaceutického priemyslu, budú zakázané a ich používanie bude trestné.
Všetkým potravinám, energii, vode a produktom každodennej potreby vrátane mobility bude priradená CO₂ stopa, ktorá bude digitálne zaznamenaná a prepojená so štátom stanovenou digitálnou identitou.
Aby sa dosiahli nedosiahnuteľné klimatické ciele, bude zrušené individuálne vlastníctvo automobilov a nahradené autonómnymi vozidlami s vlastným riadením, ktoré budú dostupné iba na prenájom alebo na predplatné, ak sa dosiahne určitá bilancia emisií CO2. Toto sa síce propaguje ako bezpečnejšie a ekologickejšie, ale slúži to len na obmedzenie slobody pohybu a zavedenie úplnej kontroly.
Kritici a opozičné hnutia, ktoré neveria v klimatické zmeny spôsobené človekom alebo spochybňujú 17 cieľov Agendy OSN 2030, sú prenasledovaní a umlčovaní.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje cieľ udržateľného rozvoja č. 13 takto: Prijať naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 13 vyzýva štáty, aby integrovali opatrenia v oblasti klímy do svojich národných politík a aby sa navzájom podporovali pri riešení týchto výziev. Jeho cieľom je tiež posilniť odolnosť voči prírodným katastrofám súvisiacim s klímou.
Klimatické zmeny predstavujú kľúčovú výzvu pre trvalo udržateľný rozvoj. Otepľovanie zemskej atmosféry spúšťa zmeny v globálnom klimatickom systéme. Zmeny v zrážkových a teplotných cykloch ovplyvňujú ekosystémy, ako sú lesy, poľnohospodárska pôda, horské oblasti a oceány, ako aj rastliny, zvieratá a ľudia, ktorí v nich žijú. V rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 13 je Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy uznávaný ako ústredné medzinárodné medzivládne fórum pre rokovania o globálnej reakcii na zmenu klímy.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Vodné zdroje a ich zdroje budú centrálne zaznamenávané a spravované, pričom prístup k nim bude obmedzený na vybrané spoločnosti. Námorná doprava, a teda súkromné a komerčné využívanie morí, vnútrozemských jazier a riek, bude ďalej obmedzená a povolená len za určitých podmienok, ktoré si drobní rybári môžu len zriedka dovoliť.
Veľké korporácie však budú môcť naďalej loviť ryby, pretože dostávajú potrebný kapitál prostredníctvom dotácií na splnenie nových štandardov, ako je digitalizácia kvót úlovkov alebo prechod na elektrický pohon. To znižuje atraktivitu rybolovu, znižuje ponuku a generuje obrovské zisky pre niekoľko veľkých držiteľov licencií.
To následne vedie k ešte väčšej chudobe v rozvojových krajinách a k masovým migráciám, čo ešte viac destabilizuje bohatšie národy. Okrem toho, okysľovanie oceánov spôsobené chemikáliami situáciu ešte zhorší a povedie k nevypočítateľným následkom vrátane úhynu rýb.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 14 takto: Ochrana a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov pre udržateľný rozvoj. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 14 vyzýva na výrazné zníženie všetkých foriem znečistenia morí. Morské a pobrežné ekosystémy by mali byť spravované a chránené udržateľným spôsobom. Okrem toho by sa mal zastaviť nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov.
Znečistenie a nadmerné využívanie oceánov vedie k niekoľkým výzvam, ako je akútna hrozba pre biodiverzitu, okysľovanie oceánov a rastúce množstvo plastového odpadu. Cieľ udržateľného rozvoja č. 14 sa zameriava na zastavenie tohto trendu. Rieši tiež otázku priemyselného rybolovu a priemyselného využívania morských zdrojov, ktoré spolu so zmenou klímy vyvíjajú čoraz väčší tlak na ekosystémy. Medzi konkrétne čiastkové ciele cieľa udržateľného rozvoja č. 14 patrí ukončenie nadmerného rybolovu a deštruktívnych rybolovných praktík. Jeho cieľom je tiež zakázať určité formy dotácií pre rybné hospodárstvo.
LP/2026/546 Návrh na ratifikáciu Dohody v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci
Zodpovedný predkladateľ Doc. JUDr. Robert Fico CSc
https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2026/546
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Všetky pozemky a zdroje sú digitálne zaznamenané a environmentálne a ochranné zóny sú rozšírené, aby prilákali ľudí do miest s 15-minútovou dopravou.
Poľnohospodárska pôda bude centrálne spravovaná a kontrolovaná, čo umožní kedykoľvek zaviesť zákazy využívania, čím sa poľnohospodárom znemožní pestovať potraviny. To vytvorí umelý nedostatok potravín. Podniky budú musieť získať potrebné licencie.
Využívanie prírodných oblastí, ako sú lesy, parky, hory, lúky, mokrade a suché oblasti, bude prísnejšie regulované a obmedzené alebo môže byť povolené len s určitým kreditom CO2.
Aby sa údajne zabránilo suchám a šíreniu suchých oblastí, používajú sa chemické a technologické prostriedky na narúšanie prirodzených procesov na tejto Zemi. To ďalej zničí biosféru, čo je jedným z cieľov technokratov.
Cielené ničenie rastlinných druhov pomocou chemikálií a ich nahradenie geneticky modifikovanými, samovoľne sa nerozmnožujúcimi rastlinami, ktoré nielenže nemajú žiadnu pridanú hodnotu, ale aj zničia rovnováhu prírody.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 15 takto: Chrániť, obnovovať a podporovať trvalo udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, trvalo udržateľne obhospodarovať lesy, bojovať proti dezertifikácii, zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 15 vyzýva na ochranu, obnovu a udržateľné využívanie ekosystémov. Zachovanie biodiverzity je obzvlášť dôležitým cieľom, rovnako ako ochrana lesov a boj proti dezertifikácii.
Ochrana a udržateľné využívanie biodiverzity sú kľúčové pre sociálny a hospodársky rozvoj. Biodiverzita, a najmä lesy, prispievajú k potravinovej bezpečnosti a zdraviu, zabezpečujú čistý vzduch a vodu a ukladajú emisie CO2. Cieľ udržateľného rozvoja č. 15 si kladie za cieľ výrazne zvýšiť zalesňovanie na celom svete. Snaží sa tiež bojovať proti dezertifikácii do roku 2030 a obnoviť oblasti postihnuté dezertifikáciou, suchom a záplavami. Na ochranu biodiverzity Cieľ udržateľného rozvoja č. 15 naliehavo vyzýva na opatrenia na ukončenie pytliactva a obchodu s chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi.
Zmena zákona https://www.dostojneslovensko.online/po-polnohospodarstve-idu-velitelia-znicit-aj-lesnictvo-koniec-lesnictva/
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Monopoly na násilie sa rozširujú s cieľom vnútiť deštruktívne a umelé spoločenské koncepty ľuďom na tejto zemi prostredníctvom násilia a vydierania. To povedie k vysídľovaniu a občianskym vojnám.
Tradície a akákoľvek individualita národov budú potlačené, aby mohla vzniknúť jednotná globálna spoločnosť. Historické pamiatky a umelecké diela zmiznú z verejného dohľadu. Bude sa tiež propagovať svetové náboženstvo, v ktorom sa od ľudí očakáva, že sa podriadia satanským praktikám.
Povinné miešanie rás sa presadzuje s cieľom dlhodobo vykoreniť akúkoľvek individualitu etnických skupín. Zmiešané manželstvá sú odmeňované bodmi a vyšším spoločenským postavením. Jednotlivci by už nemali byť schopní čerpať zo svojich kultúrnych základov. Aby sa maximalizoval zmätok, sociálne sa zrovnoprávňujú a propagujú roboty s umelou inteligenciou a umelo vytvorené rodové variácie.
Pod zámienkou blaha dieťaťa môžu výkonné orgány ľahšie odoberať deti z rodín kritických voči vláde.
Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 16 takto: Podporovať mierové a inkluzívne spoločnosti pre udržateľný rozvoj, zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých a budovať efektívne, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 16 vyzýva na zníženie všetkých foriem násilia, ukončenie mučenia a boj proti všetkým formám organizovaného zločinu. Jeho cieľom je tiež výrazne znížiť korupciu, úplatkárstvo a nelegálne toky zbraní a finančných prostriedkov.
Mier a fungujúce inštitúcie tvoria základ spoločnosti, na ktorej možno vybudovať udržateľný rozvoj. Cieľ udržateľného rozvoja č. 16 sa preto zameriava na položenie tohto základu a jeho cieľom je do roku 2030 podporovať inkluzívne a mierové spoločnosti. Mal by byť zaručený rovnaký prístup k spravodlivosti a presadzovaný právny štát. Toto by sa malo podporovať budovaním a rozvojom silných a participatívnych inštitúcií na všetkých úrovniach, na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Kompletné spracovanie https://www.dostojneslovensko.online/sdg16-ciel-osn-16-id-2020-qr/
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.

Štruktúra, ktorá stojí za Organizáciou Spojených národov, je vedúcou autoritou a má všetky rozhodovacie a výkonné právomoci. Národné štáty zanikajú po tom, čo infiltrované vlády slúžia ako bleskozvody pre ľudí a ako umožňujúce sily, a potom sa stávajú zastaralými. Všetky národné zákony a jurisdikcie sa stávajú nadbytočnými, pretože budú existovať iba v rámci jednej centrálnej štruktúry vo forme umelej inteligencie.
Plán elít bol odhalený: chcú nás viesť do dystopickej budúcnosti, kde budeme zbavení všetkej slobody. Národné štruktúry, ktoré nás majú v skutočnosti chrániť, sa tejto agende nestavia proti, a tak sa obracajú proti ľuďom. To nie je divu, keďže každá dnešná vláda je už infiltrovaná a maximálne závislá od globalistických štruktúr, ktoré ovládajú aj menový systém.
Chcú, aby sa ľudia úplne vzdali svojich slobôd a prijatím nového svetového poriadku odsúdili svoju vlastnú budúcnosť na zničenie. Je na nás ako celom ľudstve, aby sme sa postavili proti tomuto programu. A musíme tak urobiť skôr, ako bude neskoro.
Agenda 2030 definuje Cieľ udržateľného rozvoja č. 17 takto: Posilniť prostriedky na jeho implementáciu a oživiť Globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ a jeho zámery do roku 2030.
Cieľ udržateľného rozvoja č. 17 sa zameriava na umožnenie udržateľného rozvoja na celom svete a najmä v rozvojových krajinách. Z pohľadu Slovenska sa to týka predovšetkým zapojenia sa do medzinárodnej spolupráce a zodpovednosti za podporu priaznivých globálnych ekonomických podmienok.
V rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 17 rozvinuté krajiny potvrdzujú svoj záväzok vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc. Na zníženie závislosti od zahraničnej pomoci by sa mala posilniť mobilizácia domácich zdrojov. Mala by sa zintenzívniť medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, techniky a inovácií a mal by sa podporovať spravodlivý multilaterálny obchodný systém. Okrem toho by sa malo presadzovať makroekonomická stabilita a súdržnosť politík s cieľom podporiť udržateľný rozvoj.
Vlády SR sa zaviazali k implementácii cieľov a zámerov Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj spolu so všetkými členskými štátmi OSN do roku 2030. Vláda SR a Rada vlády SR dokumentuje svoje hodnotenie pokroku Slovenska pri dosahovaní každého zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Toto hodnotenie je založené na analýze najvýznamnejšieho pokroku a výziev pre každý zo 169 cieľov.
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky