Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
O.z. Dôstojnosť Slovenska
O.z. Dôstojnosť Slovenska
ByKamil
Univerzálny základný príjem bude prepojený s vaším digitálnym identifikačným číslom, ktoré bude prepojené s vaším skóre sociálneho kreditu
Share your love
„Univerzálny základný príjem (UBI) je systém, pri ktorom vláda vypláca všetkým jednotlivcom stanovený plat bez ohľadu na ich prostriedky. Zaručuje im určitú sumu peňazí od štátu bez akejkoľvek požiadavky na prácu.“
O tomto som informoval ešte v roku 2024, pretože vtedy Slovenskí súdruhovia v EP a z vlády všetko zamlčali! August 2024 Zástupca Rímskeho klubu, ktorý vystúpil pred Európskou komisiou:
Zástupca Rímskeho klubu prednáša prejav pred Európskou komisiou v auguste 2024V auguste 2024 neexistoval žiadny všeobecne zdokumentovaný formálny samostatný prejav zástupcu Rímskeho klubu priamo pred celou Európskou komisiou. Na rozhraní medzi Rímskym klubom a EÚ sa však uskutočnili významné aktivity a publikácie:
- Strategické odporúčania (august/september 2024): Koncom leta 2024 Rímsky klub a Centrum pre transformáciu systémov vypracovali odporúčania pre strategický program EÚ na obdobie 2024 – 2029. Tieto odporúčania požadujú systémový prístup k bezpečnosti zdrojov a ochrane klímy.
- Zákon EÚ o obehovom hospodárstve: Začiatkom septembra 2024 (na základe predbežných prác z augusta) expertná skupina Rímskeho klubu vyzvala Európsku komisiu, aby stanovila záväzné ciele pre materiálovú stopu. (o tomto som predsa dlhodobo varoval aj v roku 2021 pred NR SR!)
- Výzva na globálnu akciu (1. augusta 2024): Rímsky klub zverejnil vyhlásenie z „Okrúhleho stola o ľudskej budúcnosti“, v ktorom vyzval na okamžitý globálny akčný plán vzhľadom na vzájomne prepojené globálne krízy.
Kľúčoví hráči počas tohto obdobia:
- Sandrine Dixson-Declève: Ako (vo funkcii do konca roka 2023) spoluprezidentka Rímskeho klubu a predsedníčka expertnej skupiny ESIR Európskej komisie je najdôležitejšou kontaktnou osobou pre strategické poradenstvo v rámci agendy „Beyond Growth“.
- Carlos Álvarez Pereira: Generálnym tajomníkom Rímskeho klubu je od januára 2024 a zastupuje organizáciu v európskych diskusiách o transformácii systému.
V tejto súvislosti sa často odkazuje na
konferenciu „Beyond Growth“ , na ktorej Sandrine Dixson-Declève predniesla významný prejav; ten sa však konal v máji 2023 v Európskom parlamente, kde predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen výslovne uznala prácu Rímskeho klubu
„Uvidíme posun smerom k zdravšej rastlinnej strave a zároveň znížime emisie CO2 na polovicu, aby sme dosiahli nulovú čistú emisiu, a zavedieme základný príjem . Vieme, že „obrovský skok“ bude zničujúci… a spôsobí šok.“
Sociálny kredit: Viac tu
„Obrovský skok“ bol spomenutý aj tu za prítomnosti federálnej ministerky Leonore Gewesslerovej). Rímsky klub – Rakúska pobočka / Zem pre celé Rakúsko 2024 | Podujatie 8. júla 2024 (okrem iného so spolkovou ministerkou Leonore Gewesslerovou)
„Mnohí sa bránia radikalizmu.“
„Strany boli zvolené, najmä v posledných mesiacoch…“
Takže radikalizmus nie je problémom pre „dobrých“, ale prosím, žiadni pravicoví extrémisti… Zdroj (https://www.youtube.com/watch?v=pep6tNN6eAw)
Pokračovanie v článku: V tomto článku, ako napísal ThreadsIrish, sa nebudem hlbšie venovať ekonomickým dôvodom, pretože nie som dostatočne kvalifikovaný na to, aby som o tom diskutoval z tohto hľadiska. Pozriem sa však na krajiny, ktoré to implementujú, a na to, kto sú ľudia v zákulisí, ktorí to presadzujú.
Keď si prečítate koniec vlákna ThreadsIrish nižšie, ako aj body, ktoré ThreadIrish uvádza, stojí za to pripomenúť si experiment Johna Calhouna s názvom Universe 25, o ktorom sa predtým písalo TU a ktorý ukázal, že „utópia“, kde sú uspokojené všetky potreby okrem vesmíru, viedla k kolapsu spoločnosti a vymieraniu populácie až k jej vyhynutiu.
V marci 2022 to denník The Irish Times nazval „ vítaným krokom“: prvý írsky systém základného príjmu je na ceste , v rámci ktorého budú umelci dostávať 250 eur týždenne v pilotnom programe, ale mnohí chcú, aby sa rozšíril na všetkých.
O päť mesiacov neskôr sa zvýšila na 325 eur, čo denník The Irish Times nazval „seizmickým skokom vpred“, keďže približne 2 000 umelcov dostane zaručenú týždennú mzdu.
V Írsku sa to propaguje ako „peniaze za nič“ a „bez otázok“. Presne to isté platí aj pri vyplácaní peňazí za nútenú dovolenku.
Kedy v histórii času existoval „obed zadarmo“ (k tomu sa dostanem neskôr v článku).
Dokonca aj jeden z najznámejších írskych ekonómov, ktorý píše pre The Irish Times, si myslí, že je to dobrý nápad. V článku z roku 2017 David McWilliams zverejnil túto myšlienku na svojom blogu. Bol to ten istý muž, ktorý bol v roku 2020 veľkým fanúšikom peňazí za dočasné nútené voľno.
McWilliams bol tiež mladým globálnym lídrom, ale teraz absolvoval program a stal sa členom Svetového ekonomického fóra („WEF“).
Zhodou okolností mal jeho vlastný podcast z 2. marca 2021 názov „Building Back Better“ (Budujeme lepšie). Kde sme sa s tým už stretli?
Hneď za Írskym morom v Spojenom kráľovstve bol v júni 2022 na webovej stránke britského parlamentu zverejnený dokument s názvom „ Možné výhody univerzálneho základného príjmu “.
Je zrejmé, že berú myšlienku UBI veľmi vážne a rýchlo ju presadzujú. Prepojenia na britský parlament a bývalých britských poslancov sa však tým nekončia. Ako ukazuje tento tweet z Tascha Labs, je do toho zapojený aj šéf vojny a bývalý premiér Spojeného kráľovstva Tony Blair.
Blair je členom WEF , je financovaný Nadáciou Billa a Melindy Gatesových desiatkami miliónov a už roky presadzuje digitálny identifikačný kód.
Práve tento inštitút sa bude podieľať na „odporúčaniach verejnej politiky pre univerzálny základný príjem“.
Teraz vidíme, ako si UBI rozumie s digitálnymi menami centrálnych bánk („CBDC“). Všetky body sa spájajú.
Podľa prieskumu v denníku New Statesman, ktorý sa uskutočnil v júli 2022, „ Britovia podporujú univerzálny základný príjem s 20-bodovým rozdielom“.
Samozrejme, že áno.
Wales je však v oblasti UBI o krok vpred. Vo februári denník The Guardian informoval :
„Mladým ľuďom opúšťajúcim starostlivosť bude ponúknutých 1 600 libier mesačne počas dvoch rokov od mesiaca nasledujúceho po ich 18. narodeninách. To predstavuje 19 200 libier ročne.“
Nie zanedbateľné množstvo.
Krajinou, ktorá je v oblasti neobmedzeného základného príjmu (UBI) najďalej, je Kanada. Návrh zákona S-233 znie: „Zákon o vytvorení národného rámca pre garantovaný a životne dôležitý základný príjem.“ Hovorí: „Každý človek by mal mať prístup k životne dôležitému základnému príjmu.“
Nebudete prekvapení, keď budete počuť, že Svetové ekonomické fórum je veľkým fanúšikom UBI. Presadzujú ho už od roku 2016.
Vo videu z roku 2021, na vrchole pandémie, to chválili.
Titulky z videa:
Toto mesto v Kalifornii vyskúšalo univerzálny základný príjem a dosiahlo prekvapivý výsledok. Stockton dal 125 ľuďom 500 dolárov mesačne bez povinnosti pracovať a študovať ich jeden rok, aby zistili, čo sa stane.
Po 12 mesiacoch sa miera zamestnania na plný úväzok zvýšila o 12 %, pričom účastníci pracovali viac, nie menej. Tiež hlásili, že sa cítia menej úzkostlivo a depresívne a trávili viac kvalitného času s našimi deťmi.
Niektorí pomáhali členom rodiny platiť za lekársku starostlivosť. Iní mali čas na štúdium. Peniaze zlepšili ich spoločenské vzťahy, čo im umožnilo platiť za luxus, ako napríklad stravovanie v reštauráciách.
Projekt mal ukázať, že chudoba je výsledkom nedostatku peňazí, nie charakteru. Výskumníci tvrdia, že platby umožňujú ľuďom stanovovať si ciele, robiť rozhodnutia a podstupovať riziká, ktoré vedú ku kariérnym príležitostiam.
Správa sa vzťahuje na obdobie od novembra 2018 do februára 2020. Nasledujúca správa ukáže, ako sa im darilo počas pandémie. Toto nie je prvý experiment s univerzálnym základným príjmom.
Od roku 2017 Fínsko vyplácalo 20 000 nezamestnaným ľuďom 560 dolárov mesačne. Po dvoch rokoch boli príjemcovia počas pandémie šťastnejší, zdravší a sebavedomejší. Mnohé krajiny, vrátane USA, Indie a Španielska, poskytli hotovostné platby najchudobnejším ľuďom.
Kritici univerzálneho základného príjmu tvrdia, že jeho trvalé zavedenie je príliš nákladné. Myslíte si, že univerzálny základný príjem je dobrý nápad?
Takže, tu to máte. UBI je všeliekom na všetko – šťastie, čas s rodinou, lekársku starostlivosť, stravovanie v reštauráciách. Čo viac si priať. A podľa WEF bola štúdia vo Fínsku zrejme obrovským úspechom. Lenže nebol.
Podľa Business Insidera: „Jeden z najväčších svetových testovacích programov so základným príjmom, dvojročný program vo Fínsku, bol veľkým prepadákom. Kritici tvrdili, že test bol od začiatku chybný.“
To sa však často stáva, keď výsledky túr nedopadnú tak, ako by ste chceli.
Bezpodmienečný príjem (UBI) znie pekne. Čo sa môže nepáčiť na bezpodmienečnom príjme, z ktorého sa dá žiť? Vždy sa predáva ako odstraňovanie chudoby a zároveň ako sociálna záchranná sieť.
Údajne budú ľudia môcť viac míňať, viac sporiť a viac investovať.
Lenže to nikdy nie je bezpodmienečné. Mali by sme sa pýtať „Cui Bono“ alebo kto z toho bude mať úžitok? Jednoduchá odpoveď je „Elita“.
V roku 2017 Mark Zuckerberg verejne vychvaľoval prednosti programov sociálnej záchrannej siete, ktoré poskytujú občanom bezplatné peniaze bez ohľadu na pracovný status, pozri správu CNBC s názvom „ Aljaška rozdáva obyvateľom bezplatné peniaze – toto si Mark Zuckerberg myslí, že sa z toho každý môže poučiť “ z 5. júla 2017.
Taktiež predniesol prejav na promócii na Harvarde, v ktorom povedal: „Mali by sme preskúmať myšlienky ako univerzálny základný príjem, aby sme každému poskytli priestor na vyskúšanie nových vecí.“
Harvardská univerzita: Prejav zakladateľa Facebooku Marka Zuckerberga na promočnej slávnosti, Promočná slávnosť Harvardu 2017, 25. mája 2017 (33 minút)
Okrem toho, že sa nebude používať na „nové veci“.
Ďalšie čítanie: Promočný prejav Marka Zuckerberga na Harvarde , The Harvard Gazette, 25. mája 2017
WEF samozrejme podporil člena WEF Zuckerberga po jeho študentskom prejave.
Zuckerberg však nie je jediný. V roku 2021 Elon Musk povedal, že potrebujeme neobmedzený základ príjmu (UBI), pretože „ v budúcnosti bude fyzická práca voľbou “.
Sam Altman, ktorý spolu s Muskom spoluzakladal OpenAI (umelá inteligencia), s tým súhlasí.
Čítajte viac: Elon Musk hovorí, že potrebujeme univerzálny základný príjem, pretože „v budúcnosti bude fyzická práca voľbou“ , Business Insider, 20. augusta 2021
Jeden zasvätený človek z odvetvia pre CNBC povedal, že Altman :
„Predstavuje si svet, v ktorom sa on a jeho kolegovia z radov generálnych riaditeľov pre umelú inteligenciu stanú takými nesmierne mocnými, že dovedú každú spoločnosť (ktorá zamestnáva ľudí) mimo oblasti umelej inteligencie k bankrotu a každého amerického pracovníka k nezamestnanosti. Takí mocní, že určité percento z príjmu OpenAI (a jej konkurentov) by mohlo financovať základný zisk (UBI) pre každého občana Ameriky.“
Ďalšími veľmi významnými podnikateľmi, ktorí podporili UBI, sú Pierre Omidyar (zakladateľ eBay), Andrew Ng, Bill Gross a Ray Kurzweil.
Obzvlášť zaujímavé a znepokojujúce bolo, čo Bill Gross povedal o socializme, že si na to budeme musieť „zvyknúť“ s UBI.
Mal som spomenúť, že Zuckerberg, Altman, Omidyar, Ng a Gross sú všetci členmi WEF, rovnako ako niektoré z ich príslušných spoločností, a tiež Kurzweilov obchodný partner zo Singularity University, Peter Diamandis.
Predstav si to…
Zdá sa, že všetci zástancovia základného príjmu majú spoločnú myšlienku. Umelá inteligencia zruší pracovné miesta a ľudia budú základný príjem potrebovať na prežitie. Ak to znie ako agenda, ktorú presadzuje Svetový ekonomický fórum (WEF) a štvrtá priemyselná revolúcia, je to tak. Toto povedali v roku 2017: prečítajte si „ Prečo by sme všetci mali mať základný príjem “.
WEF, ktorí nikdy nepremeškajú príležitosť, v apríli 2020 publikoval článok s názvom „ UBI je odpoveďou na nerovnosti odhalené ochorením COVID-19 “. Bolo to len mesiac po začatí lockdownov. Opäť sa zdalo, že vedeli, čo sa stane.
Po 6 mesiacoch WEF publikoval článok s názvom „ Nebojte sa umelej inteligencie. Povedie k dlhodobému rastu pracovných miest “.
Zároveň publikovali správu s názvom „ Budúcnosť pracovných miest “. Tvrdili, že do roku 2025 bude zrušených 85 miliónov pracovných miest, ale vytvorí sa 97 miliónov.
Z pohľadu WEF by sa UBI javil ako perfektné riešenie. Oveľa radšej by videli ľudí sedieť doma, piť pivo a pozerať Netflix (presne ako počas lockdownov kvôli Covidu).
Ak sa pozrieme späť na posledné 2,5 roka, malé podniky a podnikatelia sa stali terčom útokov počas lockdownov spôsobených Covidom. Mnohí prišli o prácu.
V súvislosti s konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom teraz vidíme, že ceny energií prudko rastú. Prirodzene, tento jav sa prenesie na spotrebiteľov, takže budeme svedkami aj rastu cien potravín.
Mnoho ľudí sa snaží vyžiť a zabezpečiť si jedlo. Tu prichádza na rad nezáväzný základný príjem (UBI). S najväčšou pravdepodobnosťou po ňom bude veľa ľudí volať a urobia čokoľvek, aby ho dostali.
Je to Hegelova dialektika. Problém, reakcia, riešenie.
Po lockdownoch a pandemickom podvode bol a bude podnikanie naďalej ničené klimatickým/vojnovým podvodom. Nechcú, aby si ľudia zarábali vlastné peniaze alebo zamestnávali iných. Chcú, aby bol každý odkázaný na univerzálny základný príjem na príkaz globalistickej vlády.
Keďže rastúce ceny energií a potravín čoskoro vyskočia na premrštenú úroveň, aký lepší čas na zavedenie „obedu zadarmo“ v rámci UBI, ak nič také ako „obed zadarmo“ neexistuje.
Ako by to teda fungovalo v skutočnosti? Posledné 2 roky sme boli svedkami používania vakcín a očkovacích pasov na získanie prístupu do krčiem, reštaurácií atď. To isté by sa dalo použiť aj pre bezúhonný základ príjmu (UBI).
Ak si nedáte očkovanie a posilňovaciu dávku, váš UBI môže byť zamietnutý. Váš UBI bude prepojený s vaším digitálnym identifikačným číslom, ktoré bude následne prepojené s vaším sociálnym kreditným skóre. Vaše sociálne kreditné skóre vám umožňuje zapájať sa do života spoločnosti.
Vaše občianske slobody a práva budú prepojené s vaším sociálnym kreditným skóre. Ak budete kritizovať vládu, nebudete dostávať svoj základný individuálny dôchodok (UBI), ktorý bude mať formu digitálnej meny. Váš bankový účet by mohol byť zrušený stlačením tlačidla.
Toto všetko pravdepodobne znie veľmi pritiahnuté za vlasy, ale netreba hľadať ďaleko, aby ste videli, že k zatváraniu bankových účtov a zatýkaniu ľudí už došlo, keď v Kanade protestovali vodiči kamiónov.
Budúcnosť nevyzerá ružovo, pokiaľ ľudia nezačnú chápať širšie súvislosti.
Španielsko plánuje základný príjem pre všetkých – aj po pandémii koronavírusu
Uzatvorenie prevádzok spôsobené krízou spôsobenou koronavírusom spôsobilo na celom svete obrovské ekonomické škody a problémy. Existujú rôzne prístupy, niektoré rozumnejšie ako iné, na oživenie hospodárstva. Modelom, ktorý sa najviac zameriava na blahobyt ľudí, je univerzálny základný príjem, ako ho v súčasnosti plánuje Španielsko.
Ako informuje agentúra Bloomberg , španielska vláda pod vedením socialistického premiéra Pedra Sáncheza má v úmysle zaviesť univerzálny základný príjem „čo najskôr“. V Španielsku, ktoré kríza obzvlášť tvrdo zasiahla, je podľa ministerky hospodárstva Nadie Calvinovej najdôležitejším cieľom zmierniť jej dopady. Základný príjem má dokonca zostať v platnosti „na neurčito“
Podľa Calvina sa opatrenie zameria na rodiny. Rozlišovať sa bude aj na základe „životných okolností“ rodín, ktoré pomoc poskytnú. Španielsko je pravdepodobne krajinou v Európe, ktorú kríza spôsobená koronavírusom zasiahla najviac.
Španielsko stále trpí neoliberálnymi úspornými opatreniami.
V Španielsku je 13 miliónov ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Je to do značnej miery dôsledok prísnych úsporných opatrení zavedených Trojkou (Európska komisia, ECB a Svetová banka) po bankovej kríze v roku 2008. Španielsky nemocničný systém bol tiež vážne zasiahnutý týmito úspornými opatreniami a privatizáciou, ktoré teraz viedli k prudkému nárastu úmrtí.
Úsporné opatrenia zavedené konzervatívnou vládou boli primárne na úkor chudobných. V dôsledku toho je približne 6 percent populácie, teda takmer 3 milióny ľudí, klasifikovaných ako extrémne chudobných. Naopak, jedno percento španielskej populácie vlastní 27 percent bohatstva krajiny, zatiaľ čo 10 percent vlastní ohromujúcich 55 percent. V troch španielskych regiónoch je 30 percent populácie ohrozených chudobou. Bez plánovaných opatrení by koronavírusová kríza chudobu v Španielsku drasticky prehĺbila.
Koalícia sociálnodemokratickej strany PSOE a ľavicovo orientovanej strany Unidas Podemos sa pri zostavovaní vlády dohodla na zavedení základného príjmu, ale nestanovila harmonogram.
Na zmiernenie dôsledkov krízy spôsobenej koronavírusom sa španielska vláda uchyľuje k ďalším sociálnym opatreniam. Nemocnice boli okamžite znárodnené a Barcelona zabavila prázdne turistické apartmány (predovšetkým Airbnb) a sprístupnila ich bezdomovcom.
Základný príjem je určite oveľa rozumnejší ako opätovné financovanie bánk, ktoré potom poskytujú pôžičky, držia dlžníkov v dlhovom otroctve a opäť sú jediné, ktoré z toho profitujú.
Nebolo to takto náhodou aj na Slovensku? Bolo však!
Univerzálny základný príjem: Mokrý sen Svetového ekonomického fóra
1. júla 2020 Svetové ekonomické fórum, klub najväčších nadnárodných korporácií, už niekoľko rokov propaguje myšlienku globálneho univerzálneho základného príjmu. Za tým nie je humanitárnosť, ale skôr mocenské kalkulácie a honba za ziskom. Prekrývanie s kampaňami proti hotovosti a za biometrickú identifikáciu je obrovské.
Už nejaký čas som chcel napísať o univerzálnom základnom príjme (UBI). Dôvod, prečo som to konečne urobil, je ten, že tento koncept sa teraz prvýkrát zavádza v Sudáne. Už som napísal prvý článok na túto tému. Ďalší výskum pozadia, finančníkov a kľúčových aktérov bude nasledovať.
Globálny základný príjem pre všetkých by bol vyvrcholením programov hromadného sledovania, ktoré sa už realizujú na podnet alebo s aktívnou pomocou vlády USA a Svetového ekonomického fóra. Tieto kruhy myslia a plánujú vo veľkom a s veľmi dlhodobou perspektívou. Všetci občania sveta majú byť pripojení k digitálnemu systému ovládanému vládou USA a americkými digitálnymi korporáciami. To sa má dosiahnuť prostredníctvom rôznych programov vrátane eliminácie hotovosti. Kľúčoví aktéri v kampani proti hotovosti sú tiež významne zapojení do projektu základného príjmu v Sudáne, a to prinajmenšom USAID, Svetová banka a sieť Omidyar. Svetové ekonomické fórum podporuje finančnú inklúziu aj univerzálny základný príjem.
Okrem toho má byť každému poskytnutý jedinečný biometrický digitálny identifikačný doklad. Americká rozvojová agentúra USAID má množstvo programov na pripojenie menej rozvinutých krajín k internetu kontrolovanému USA. To isté platí pre vybavenie všetkých ľudí jednotnými identifikačnými číslami s biometrickým zabezpečením, aby bolo možné analyzovať a zaznamenávať všetky ich pohyby v digitálnom svete a čoraz viac aj v analógovom svete. ID4 Africa a ID2020 sú len dva príklady.
Na naliehanie Svetového ekonomického fóra sa vlády G20 dokonca rozhodli podporovať diagnostiku a liečbu na diaľku v medicíne, digitalizáciu školského a univerzitného vzdelávania a mobilnú prácu, pričom v týchto snahách spolupracujú s telekomunikačnými a digitálnymi spoločnosťami. V rozvojových krajinách sa očkovacie programy – okrem svojho pôvodného účelu – používajú aj na získavanie biometrických údajov od obrovského počtu ľudí, ktorých by bolo inak ťažké sledovať.
ID2020 je program, ktorý výrazne podporuje Svetové ekonomické fórum s aktívnou podporou rôznych organizácií OSN, ktoré sú závislé od financovania od korporácií a ich nadácií. Hoci program propaguje decentralizované, samourčené ukladanie údajov, spolieha sa na nerovnováhu moci, ktorá zabezpečuje, že tieto údaje sú neustále odovzdávané „dobrovoľne“. Ukážkovým príkladom je program „Známy cestovateľ“, ktorý spoločne vyvinuli Svetové ekonomické fórum, Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA a ďalší. Tento program by sa mal stať realitou vo vlakoch premávajúcich medzi Spojeným kráľovstvom a kontinentom v roku 2021, za predpokladu, že mu už nebude stáť v ceste všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (GDPR).
Medzi hlavných hybných síl kampane za biometrickú registráciu všetkých ľudí patria starí známi Gates Foundation, Omidyar Network, Svetová banka, USAID a Svetové ekonomické fórum.
Posledným prvkom tejto stratégie je univerzálny základný príjem, niekedy nazývaný aj „bezpodmienečný“. Cieľom je upokojiť a vytvoriť závislosť medzi ľuďmi na celom svete. Tieto štyri projekty sú vzájomne prepojené a vzájomne sa posilňujú.
Univerzálny základný príjem
Svetové ekonomické fórum od roku 2017 čoraz viac propaguje univerzálny základný príjem. Na jeho výročných zasadnutiach v Davose sa odvtedy pravidelne konajú panelové diskusie a prezentácie na túto tému. Webová stránka fóra je plná článkov na túto tému, z ktorých odhadom štyri pätiny sú pozitívne. Nadácia Billa a Melindy Gatesových sa pravidelne, priamo či nepriamo, podieľa na rôznych projektoch, ako napríklad na aliancii Better Than Cash Alliance, programe Financial Inclusion a rôznych programoch biometrickej identifikácie.
„ Alternatívou k univerzálnemu základnému príjmu je rastúca pravdepodobnosť sociálnych nepokojov, konfliktov a nekontrolovateľnej masovej migrácie.“
Vedúca ekonómka Svetovej banky Laura Klapperová vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre šikovne prekrútila existujúce argumenty v prospech univerzálneho základného príjmu. Doteraz Svetová banka, finančné korporácie a vláda USA propagovali finančnú inklúziu s (falošným) argumentom, že je to obzvlášť účinný spôsob boja proti chudobe. Ekonómka Svetovej banky teraz zástupcom spoločností zdôraznila, že sa dostatočne nezohľadňuje a neocenuje skutočnosť, „že digitálne platby základného príjmu môžu priviesť ľudí do finančného systému“.
Bill Gates na Fóre o finančnej inklúzii v roku 2015 vo Washingtone vysvetlil, prečo je to také dôležité. Zdôraznil, že vláda USA musí zabezpečiť, aby všetky platby prebiehali v digitálnom finančnom systéme pod kontrolou USA, aby mohla monitorovať všetky transakcie a v prípade potreby ich zablokovať. V súlade s týmto cieľom, ale v obvyklom humanitárnom rúšku, námestníčka generálneho tajomníka OSN Kanni Wignaraja a hlavný ekonóm Rozvojového programu OSN Balazs Horvath len pred dvoma týždňami na webovej stránke Svetového ekonomického fóra varovali : „Alternatívou k univerzálnemu základnému príjmu je rastúca pravdepodobnosť sociálnych nepokojov, konfliktov, nezvládnuteľnej masovej migrácie a rozkvetu extrémistických skupín, ktoré zneužívajú a živia sa sociálnym rozčarovaním.“
Obzvlášť zaujímavé je priznanie, že neberú aspekt „bezpodmienečnosti“ úplne vážne. Vrcholoví manažéri OSN píšu: „Existujú dobré argumenty pre niektoré vybrané podmienky – napríklad tie, ktoré sa týkajú verejných statkov, ako je očkovanie všetkých detí a zabezpečenie ich školskej dochádzky. Takéto podmienky by neboli v rozpore s cieľom odstránenia chudoby.“
Toto potvrdzuje to, čo Daniel Stelter už tušil na svojom blogu „ Myslite nad rámec zjavného “:
„Bezpodmienečný základný príjem sa začne bezpodmienečne. Ale časom sa ukáže, že je to dosť drahé. Potom sa zavedú obmedzenia. Napríklad by sa mohol znížiť pre zločincov. Alebo pre ľudí, ktorí sa správajú „antisociálne“, napríklad tým, že si nestiahnu aplikáciu na sledovanie COVID-19. Niektorí to odmietnu, ale mnohí to budú považovať za opodstatnené opatrenie. Podobne možno sankcionovať aj iné správanie – od odhadzovania odpadkov až po čokoľvek iné. Prečo by mala spoločnosť dávať peniaze ľuďom, ktorí nedodržiavajú pravidlá?“
Austrálčania už niekoľko rokov demonštrujú, ako sa to dá dosiahnuť. Tamojšia vláda čoraz viac prevádza platby sociálneho zabezpečenia na digitálne platobné karty. To umožňuje analyzovať, ako príjemcovia míňajú peniaze, a blokovať určité kategórie tovaru, ako je alkohol alebo drogy, už od začiatku.
Samozrejme, nesmie to byť príliš drahé. Malo by to stačiť len na to, aby sa chudobní dobrovoľne biometricky zaregistrovali a boli prepojení s technickým zariadením. Dosť na to, aby zostali tam, kde sú, alebo tam, kde sú žiaduci. Motivácia pracovať musí zostať nedotknutá. To sa dá ľahko dosiahnuť. Univerzálny základný príjem by mal stačiť na to, aby uživil človeka na skromnej minimálnej životnej úrovni.
Dôsledky toho možno vidieť v najväčších experimentoch so základným príjmom v Keni a Sudáne.
Keňský program prevádzkuje americká organizácia GiveDirectly . Skromných 22 dolárov mesačne, čo je zhruba 75 centov denne, je základný príjem poskytovaný niečo vyše 20 000 ľuďom. Celá vybraná dedina dostáva finančné prostriedky dvanásť rokov. V Sudáne má približne 32 miliónov ľudí dostávať ešte skromnejších 5 dolárov mesačne, čo je približne 16 centov denne.
Takéto programy, ktorých už existuje veľa v menšom rozsahu, nie sú určené na doplnenie tradičnej rozvojovej pomoci, ale skôr na jej nahradenie, kde je to možné. Cieľom je presmerovať vládne finančné prostriedky a dary, ktoré v súčasnosti prúdia do rozvojovej pomoci, do týchto programov. GiveDirectly odhaduje, že ročne je potrebných 150 miliárd dolárov na rozvojovú pomoc a vypočítava , že by to stačilo na podporu 700 miliónov ľudí žijúcich v extrémnej chudobe na celom svete. To sa rovná 18 dolárom na osobu mesačne. To je lacné.
GiveDirect, obľúbená platforma na Wall Street a v Silicon Valley
Zakladatelia a riaditelia GiveDirectly pochádzajú zo spoločností Google (Jacquelline Fuller), McKinsey (Sheezar Jeddy, Kamau Waiuri) alebo OSN (Rohit Wanchoo), pracujú pre inštitúty financované Nadáciou Gates (Paul Niehaus) alebo predtým pracovali pre nadáciu (Fuller). Sú členmi Rady pre zahraničné vzťahy (Jeddy, Michael Faye) a Svetové ekonomické fórum ich označilo za „ Mladých globálnych lídrov “ (Faye). Všetci študovali na Harvardovej, Stanfordskej a Oxfordskej univerzite.
Webová stránka GiveDirectly uvádza ako svojho prvého financujúceho poskytovateľa a partnera USAID, americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj pridruženú k ministerstvu zahraničných vecí. Ďalším financujúcim poskytovateľom je Globálny inovačný fond. Členovia jeho správnej rady a pravdepodobne aj jeho financujúci poskytovatelia pochádzajú z medzinárodných rozvojových agentúr USA, Veľkej Británie a Austrálie, Gatesovej nadácie, zvyšku Silicon Valley a významných finančných inštitúcií.
GiveDirectly je silne propagovaný vplyvnou organizáciou GiveWell, ktorá odporúča charitatívne organizácie jednotlivcom a inštitúciám, ktoré podľa jej hodnotenia konajú dobro obzvlášť nákladovo efektívnym spôsobom. To sa meria predovšetkým tým, koľko stojí záchrana života prostredníctvom týchto organizácií.
Spoločnosť Give Well založili v roku 2007 správcovia hedžových fondov na východnom pobreží USA, ale teraz sídli v San Franciscu, pretože jej hlavnú podporu teraz poskytujú americké digitálne spoločnosti.
Stručne povedané, GiveDirectly sa teší podpore a vynikajúcim kontaktom s poprednými kruhmi v Silicon Valley, na Wall Street a vo vládnych kruhoch. Agentúry rozvojovej pomoci, aspoň v anglosaskom svete, podporujú prístup GiveDirectly, ktorý spočíva v redukcii pomoci pre chudobné krajiny na (digitálnu) pomoc na prežitie pre ich najchudobnejších občanov.
Libertariánsky projekt pre spoločenskú transformáciu
Filozofia univerzálneho základného príjmu dokonale zapadá do libertariánskej filozofie Silicon Valley, podľa ktorej
- trh všetko reguluje najlepšie,
- vrátane charitatívnej práce
- Každý by mal mať šancu skúsiť si šťastie na trhu.
- najlepší ako podnikateľ,
- inak ako poskytovateľ pracovnej sily na skutočne voľnom trhu práce.
Generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg presadzoval univerzálny základný príjem a tvrdil, že by mohol každému poskytnúť finančný vankúš, ktorý by mu umožnil vyskúšať si nové veci. Scott Santers, jeden z najhorlivejších zástancov základného príjmu a sériový zakladateľ lobistických skupín pre túto myšlienku, na Svetovom ekonomickom fóre v Davose argumentoval , že základný príjem by mohol zabezpečiť základné potreby a nahradiť mnohé z dnešných sociálnych dávok založených na testovaní príjmov. „Univerzálny základný príjem by bol prísľubom rovnakých príležitostí, nie rovnakých výsledkov.“ Zabezpečil by skutočne voľný trh práce, kde je účasť dobrovoľná. Motivácia pracovať by zostala zachovaná, pretože každý zarobený dolár by zostal jeho vlastným, bez ohľadu na mzdu alebo to, či bol zarobený prostredníctvom príležitostnej práce, trvalého zamestnania alebo ako gig či click worker.
Toto je mokrý sen libertariánov, najmä tých zo Silicon Valley. Hordy klikačov, ktorých živí malý základný príjem, čakajú na ďalšiu zmluvu alebo na prácu v skladoch Amazonu za veľmi málo, ale nie až tak málo peňazí.
Pre problematické odchýlky od dokonalého trhu práce, ako je minimálna mzda, ochrana pred prepustením, kolektívne zmluvy, odstupné a antidiskriminačné zákony, by už neexistovalo žiadne opodstatnenie. Starý argument, že zamestnanci musia byť v konečnom dôsledku schopní žiť zo svojej práce, by prestal existovať, aj keby sa „žitie“ definovalo skôr ako „prežívanie“ než ako dôstojný život so spoločenskou účasťou.
Človek by sa nemal nechať zmiasť tým, že diskusia o základnom príjme v industrializovaných krajinách sa netočí okolo piatich alebo 25 dolárov mesačne, ale skôr okolo 800, 1 000 alebo 1 200 dolárov či eur mesačne. Vo Švajčiarsku sa dokonca konalo (neúspešné) referendum o oveľa vyššom základnom príjme.
Stačí si spomenúť na debatu okolo početných drastických škrtov v dôchodkoch a znížení minimálnej mzdy v Grécku, keď bola krajina, respektíve jej veritelia, počas krízy eura zachránená záchrannými pôžičkami EÚ. Politici a občania, ktorí protestovali, a tí, ktorí vyjadrili solidaritu, sa stretli s argumentom, že dôchodky v Bulharsku a Rumunsku sú ešte nižšie. A tieto krajiny, tvrdilo sa, v konečnom dôsledku zaplatia za „záchranu“ Grécka.
Presne tento argument sa opäť objaví, keď bude vo veľkých častiach sveta zavedený veľmi nízky základný príjem. Potom budú musieť tí v industrializovaných krajinách, ktorí sa zasadzujú za relatívne vysoký alebo rastúci základný príjem vo svojich vlastných krajinách, odpovedať na otázku, či by radšej neprejavili solidaritu s tými v chudobných krajinách, ktorí dostávajú len zlomok tejto sumy. Povedia im, že sa tam musia najprv zasadzovať za vyšší základný príjem, inak budú označení za nacionalistov alebo dokonca rasistov.
Ak sa solidarita dá kedykoľvek presmerovať z národného kontextu do globálneho kontextu, potom – z pohľadu trhových radikálov – sa dá močiar sociálneho štátu vyčerpať odobratím sociálnej podpory.
Každý, kto je primerane vzdelaný a inteligentný a dnes nepotrebuje ochranu pracovných zákonov, s tým nebude mať problém. Naopak: imigranta si môžu do krajiny priviesť lacno na nízkokvalifikovanú prácu, aspoň podľa ľudí ako Glen Weyl, manažér výskumu spoločnosti Google, ktorý spolu s chicagským profesorom Ericom Posnerom, ktorý sa zasadzoval za to, aby mal každý možnosť zamestnať imigranta, a ktorého argument bol dokonca publikovaný v etablovanom časopise „Politico“.
Imigrácia je magické slovo. Ak existuje pracovná imigrácia z chudobných krajín podľa potreby, potom dva príjmy už nemusia stačiť na uživenie celej rodiny. Ak nie sú deti, pretože veľa ľudí nezarobí dosť na to, aby si zaplatili bývanie a všetko ostatné, čo rodina potrebuje, armáda mladých ľudí v iných častiach sveta je pripravená nechať sa naverbovať za málo peňazí.
V tomto svete základného príjmu sú slabo vzdelaní, menej kvalifikovaní a menej inteligentní ľudia nútení s odvolaním sa na svoje základné zabezpečenie prijímať najhoršie zamestnania za najnižšiu možnú mzdu.
Osamelý nesúhlasný hlas
Jediný kritický článok o univerzálnom základnom príjme, ktorý som našiel na webovej stránke Svetového ekonomického fóra, je od Darona Acemoğlua. Je to taký zázračný človek z mainstreamovej ekonómie. Prednáša na MIT v Bostone a píše, že ak by jedinou možnosťou bola masová chudoba a základný príjem, základný príjem by bol samozrejme lepší. Univerzálny základný príjem by však bol finančne realizovateľný len vtedy, ak by sa vykonali výrazné škrty vo zvyšku systému sociálneho zabezpečenia.
Acemoğlu však tvrdí, že existujú jednoznačne výhodnejšie alternatívy. Patria sem zlepšenie systému sociálneho zabezpečenia tam, kde má nedostatky, a zavedenie politických opatrení, ktoré zabezpečia spravodlivejšie trhové príjmy, čo znamená vyššie mzdy pre znevýhodnených. „Pracovníci strednej triedy, ktorí prišli o prácu, chcú šancu na inú prácu strednej triedy, nie vládne transfery,“ uvádza.
Acemoğlu dodáva veľmi dôležitý bod, ktorému sa potenciálni technokratickí vládcovia zo Silicon Valley pohodlne vyhýbajú. Takéto politické opatrenia sa vyjednávajú demokraticky a povzbudzujú ľudí k angažovaniu sa v politike. Univerzálny základný príjem, prezentovaný ako politický všeliek, robí opak: je vnucovaný zhora nezainteresovaným občanom a zbavuje ich volebného práva.
Toto je obzvlášť pozoruhodné v experimente GiveDirectly v Keni. Zástupcovia z USA navštívia chudobnú dedinu a povedia obecnému zhromaždeniu, že majú v úmysle dať každému mobilný telefón a posielať im cez tento telefón 22 dolárov mesačne. Ak starší dediny alebo zhromaždenie okamžite nesúhlasia, pretože majú podozrenie, že na takejto neuveriteľnej ponuke je niečo podozrivé, idú ďalej. „Každú dedinu navštívime iba raz,“ cituje sa v tlačovej správe hrdý zástupca GiveDirect.
Acemoğlu výstižne charakterizuje prístup Silicon Valley a Svetového ekonomického fóra, ktoré podporujú vlády prinajmenšom USA, Veľkej Británie a Austrálie, slovami: „Univerzálny základný príjem má všetky vlastnosti „chleba a hier“, ktoré Rímska a Byzantská ríša používali na rozptýlenie nespokojnosti a upokojenie más, namiesto toho, aby im poskytli ekonomické príležitosti a politickú účasť.“
Mnohé dnešné spoločenské problémy majú korene v ignorovaní demokratického procesu. „Riešením nie je rozdávať dostatok omrviniek, aby ľudia zostali doma, rozptýlení a inak spokojní, ale oživiť demokratický proces.“
Bývalý zamestnanec WEF odhaľuje: Šokujúci plán za CBDC!
Ekonóm a bývalý „globálny líder zajtrajška“ WEF, profesor Richard Werner, ktorý teraz pôsobí ako informátor, vysvetľuje, ako by podľa jeho zdrojov mohli byť CBDC uložené na mikročipoch implantovaných pod kožu. Tvrdí, že univerzálny základný príjem by mohol slúžiť ako návnada na nalákanie ľudí k akceptovaniu takéhoto vážneho zásahu do ich slobôd, súkromia a telesnej autonómie. Celé video jeho prednášky v angličtine nájdete tu…
Discover more from Vynášam na svetlo to, čo iní zatajujú
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
