Kráľ vakcín Gates by mal byť spokojný: BRICS preberá kľúčové štruktúry WHO a ďalej rozširuje globálny zdravotný dohľad.

BRICS sa prezentuje ako protiváha svetového poriadku ovládaného Západom. Menšia závislosť od dolára, odpor voči jednostranným sankciám, väčšia národná suverenita – presne takto sa aliancia štátov snaží získať globálny Juh. V jednej z najcitlivejších politických oblastí sa však v Naí Dillí objavuje pozoruhodný vývoj: zdravotná politika.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus osobne cestoval do Naí Dillí na 18. summit BRICS. A to, čo tam hlavy štátov a vlád prijali, v žiadnom prípade neznie ako odklon od existujúcej globálnej architektúry zdravotníctva.

https://www.dostojneslovensko.online/brics-a-pandemicka-zmluva/

Práve naopak.

Deklarácia z Nového Dillí výslovne zdôrazňuje „kľúčovú koordinačnú úlohu“ Svetovej zdravotníckej organizácie. Krajiny BRICS zároveň podporujú ďalšie rokovania o prílohe PABS k Dohode WHO o pandémii – rámci, ktorý má regulovať medzinárodný prístup k patogénom a genetickým sekvenciám, ako aj distribúciu výsledných výhod, ako sú vakcíny, lieky a diagnostika.

Spolupráca ide ešte ďalej v oblasti monitorovania chorôb.

BRICS víta zriadenie špecializovanej pracovnej skupiny pre „Integrovaný systém včasného varovania BRICS“. Cieľom tohto systému je zlepšiť dohľad nad infekčnými chorobami, včasné varovanie, zdieľanie informácií a koordinované reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravia. Deklarácia zo summitu výslovne odkazuje na ústrednú úlohu WHO a zmenené a doplnené Medzinárodné zdravotné predpisy.

Zároveň by sa mali rozšíriť digitálne zdravotnícke systémy, zaviesť umelá inteligencia, posilniť laboratórne siete, prehĺbiť výskum vakcín a rozšíriť spolupráca medzi úradmi pre boj s drogami.

To vyvoláva legitímnu otázku: Buduje BRICS v skutočnosti nezávislú alternatívu ku globálnemu zdravotníckemu poriadku ovládanému Západom – alebo sa únia štátov hlbšie integruje práve do tých štruktúr, ktorých koncentrácia moci je od pandémie koronavírusu tvrdo spochybňovaná?

A potom prichádza otázka peňazí.

Pretože WHO v žiadnom prípade nie je výlučne organizáciou financovanou štátmi prostredníctvom povinných príspevkov.

V roku 2026 OECD poznamenala , že súkromní a filantropickí darcovia v súčasnosti poskytujú rastúci podiel svojho financovania. Za zmienku stojí najmä to, že podľa OECD bola Gatesova nadácia najväčším darcom do programového rozpočtu WHO na roky 2024/25.

OECD formuluje súvisiaci problém nezvyčajne jasne: Väčšia závislosť od neštátnych darcov by mohla mať vplyv na stanovovanie priorít, rozhodovacie procesy a vzťah medzi spoločne dohodnutými úlohami a preferenciami jednotlivých darcov.

A to vedie priamo ku Gavimu.

Nadácia Gatesovcov je jedným zo zakladajúcich partnerov aliancie pre vakcíny Gavi. Podľa Gavi Gates pôvodne poskytol v roku 1999 počiatočné financovanie vo výške 750 miliónov dolárov. Záväzky nadácie voči Gavi v súčasnosti dosahujú približne 4,1 miliardy dolárov.

Gavi zase označuje WHO za jedného zo svojich kľúčových partnerov. To neznamená, že Bill Gates kontroluje WHO. Ani to nedokazuje, že Gates diktuje zdravotnú politiku BRICS. Takéto tvrdenie by bolo neopodstatnené.

Odhaľuje to však štrukturálny problém, o ktorom sa uprostred jasotu nad údajne novým multipolárnym svetovým poriadkom takmer nehovorí: tí, ktorí politicky posilňujú WHO, posilňujú organizáciu, ktorej práca výrazne závisí od účelovo viazaných a čiastočne súkromných finančných tokov.

BRICS rozširuje dohľad – pod záštitou WHO

Práve preto si znenie Deklarácie z Nového Dillí zaslúži pozornosť.

Nejde len o nemocnice alebo lepšiu lekársku starostlivosť pre chudobnejšie obyvateľstvo. Ide o odolné monitorovacie systémy, mechanizmy včasného varovania, zdieľanie informácií, digitálne zdravotnícke technológie, umelú inteligenciu, regulačnú spoluprácu, vývoj vakcín a koordinované reakcie na budúce zdravotné núdzové situácie.

Toto môže byť z lekárskeho hľadiska prospešné. Vzhľadom na skúsenosti s pandémiou COVID-19 však treba položiť aj politickú otázku: kto riadi takéto systémy, aké údaje sa vymieňajú, kto definuje stav núdze v oblasti verejného zdravia a aká miera národnej autonómie v konečnom dôsledku zostáva?

Je zaujímavé, že samotné krajiny BRICS si toto nebezpečenstvo zrejme uvedomili. V tej istej pasáži týkajúcej sa systému PABS výslovne trvajú na zvrchovaných právach štátov nad ich biologickými zdrojmi a na ich práve prijímať vlastné zákony.

To ukazuje, že ani v rámci BRICS nie je otázka kontroly v žiadnom prípade nedôležitá.

Multipolárny svet – rovnaká architektúra zdravotnej starostlivosti?

Práve v tomto spočíva rozpor.

BRICS sa zameriava na zníženie dominancie západných finančných inštitúcií, posilnenie národných mien a zníženie politickej závislosti. Zároveň sa skupina krajín výslovne zaväzuje k dodržiavaniu WHO, jej medzinárodných zdravotných predpisov a prebiehajúcim rokovaniam o pandemickej dohode týkajúcej sa globálneho zdravia.

Tedrosova prítomnosť v Naí Dillí je preto viac než len diplomatický detail.

Ukazuje to, že WHO sa zjavne snaží upevniť svoju úlohu v čoraz multipolárnejšom svete. Washington sa síce sťahuje – ale s Čínou, Indiou, Ruskom, Brazíliou, Iránom a ostatnými krajinami BRICS sa pre organizáciu otvára obrovský nový politický priestor.

Pre kritikov globálne centralizovanej zdravotnej politiky je pravdepodobne kľúčová jedna otázka:

Aký má zmysel nový multipolárny svetový poriadok, ak v ďalšej zdravotnej kríze budú tie isté medzinárodné štruktúry určovať, ako sa bude monitorovať, varovať, koordinovať a reagovať?

BRICS chcel vytvoriť alternatívu k starému poriadku. V oblasti zdravotnej politiky to v súčasnosti vyzerá skôr tak, že stará architektúra sa jednoducho rozširuje do multipolárneho systému.