„Polaris“: WHO usporiadala ďalšiu simulačnú hru pandémie – blíži sa ďalšia „udalosť“?

vetová zdravotnícka organizácia (WHO) opäť raz simulovala globálnu pandémiu cvičením „Polaris“. Tentoraz je v pozadí „mamutie kiahne“ – patogén, ktorý sa rozmrazil z permafrostu v dôsledku údajnej zmeny klímy. Za zdanlivou ochranou ľudstva sa skrývajú otázky: Pripravuje sa WHO na skutočnú hrozbu, alebo využíva strach z novej krízy na rozšírenie svojej moci? Pandemické cvičenia ako „Udalosť 201“ pred koronou vyvolávajú pochybnosti o transparentnosti.

Informoval som o cvičení Polaris počas pandémie už v apríli . Slovenské médiá ( teraz nepravdivo tvrdia, že cvičenie sa konalo až začiatkom mája. Toto je v rozpore s oficiálnymi informáciami WHO a ukazuje to na nízku kvalitu výskumu v nemecky hovoriacich mainstreamových médiách, kde už nikto nekontroluje pôvodné zdroje a ľudia slepo kopírujú jeden od druhého alebo preberajú texty od agentúr.

Od 2. do 3. apríla WHO uskutočnila cvičenie „Polaris“ , na ktorom sa zúčastnilo viac ako 15 krajín, 350 „expertov“ a početné zdravotnícke orgány. Scenár: Topením permafrostu sa uvoľňuje fiktívny vírus s názvom „mamutie kiahne“ a ohrozuje svet. Cieľom bolo otestovať globálnu koordináciu – od distribúcie vakcín až po komunikáciu. Podľa generálneho riaditeľa WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa „Polaris“ ukázal, že žiadna krajina nedokáže zvládnuť pandémiu sama. Mike Ryan, expert WHO na núdzové situácie, cvičenie pochválil ako dôkaz možnej „jednoty“.

Výsledky cvičenia: Vírus bol podaný pod kontrolou, medzinárodná spolupráca fungovala. Ale bližší pohľad odhalí slabé stránky. Rôzne národné stratégie – ako napríklad uzavretie hraníc verzus otvorenie hraníc – a simulovaná dezinformácia sťažovali koordináciu. To sa pravdepodobne vzťahuje na prácu objektívneho výskumu slobodných médií, ktoré, ako je známe, predstavujú veľkú hrozbu pre globalistické kruhy.

Podľa správ televízie Al Jazeera boli v reakcii na vírus a jeho obmedzení znevýhodnené najmä chudobnejšie krajiny, čo odráža skutočné nerovnosti. Časopis The Lancet kritizuje, že globálna zdravotnícka infraštruktúra, najmä v Afrike a juhovýchodnej Ázii, je stále nedostatočná. Cieľom je zrejme poukázať na to, že západný farmaceutický priemysel nemá v Afrike obzvlášť dobré postavenie. Napriek tomu systém oslavuje „Polaris“ ako úspech.

Cvičenie pripomína predchádzajúce pandemické simulácie, ako napríklad „Udalosť 201“ v októbri 2019, ktorú zorganizovala Univerzita Johnsa Hopkinsa, Svetové ekonomické fórum a Nadácia Billa a Melindy Gatesových. O pár mesiacov neskôr vypukla koronavírus – náhoda? „Udalosť 201“ simulovala ohnisko podobné koronavírusu a testovala globálne reakcie. Kritici sa pýtajú: Prečo takéto cvičenia často nasledujú po skutočných krízach? Je WHO naozaj len pripravená, alebo sa krízy zámerne zneužívajú na centralizáciu kontroly?

„Polaris“ je viac než len preventívna opatrnosť. WHO sa snaží o masívne rozšírenie svojich právomocí – prostredníctvom revízie Medzinárodných zdravotných predpisov (MZP) a plánovanej pandemickej zmluvy. Medzinárodné zdravotné doložky (MZP), zavedené v roku 2005, upravujú reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia. Nové zmeny prijaté v roku 2024 rozširujú právomoci WHO, napríklad pri vyhlasovaní núdzových stavov alebo koordinácii opatrení. Zmluva o pandémii, ktorá má byť dokončená v roku 2025, má za cieľ vytvoriť globálne pravidlá pre distribúciu vakcín, zdieľanie údajov a krízový manažment. Kritici ako prof. DDr. Martin Haditsch, Dr. Maria Hubmer-Mogg alebo politickí priekopníci Mag. Gerald Hauser, poslanec Európskeho parlamentu a Doz. Dr., ktorého často spomína Report24. Hannes Strasser varuje: Tieto zmluvy by mohli podkopať národnú suverenitu tým, že by diktovali, ako by mali krajiny reagovať na pandémie. WHO by sa stala globálnym zdravotníckym orgánom s rozsiahlymi donucovacími právomocami.

Paralely s Coronou sú zrejmé. V tom čase viedli lockdowny, povinné očkovania a cestovné obmedzenia k masívnemu porušovaniu základných práv. „Polaris“ vytvára plán pre ešte prísnejšiu správu vecí verejných: centralizovanú kontrolu, záväzné špecifikácie, menší manévrovací priestor pre národné vlády. Potom je tu výber scenára: vírus z permafrostu znie exoticky. Podľa vedcov je nebezpečenstvo reálne, ale ťažko sa odhaduje. Využíva WHO obavy zo „zombie vírusov“ na presadzovanie svojej agendy?

BBC uvádza, že „Polaris“ simuloval aj dezinformácie ako výzvu. Ale kto rozhoduje o tom, čo je dezinformácia? Počas pandémie koronavírusu WHO označila kritikov za „konšpiračných teoretikov“, hoci mnohé pochybnosti – napríklad o pôvode vírusu – sa neskôr potvrdili. Inštitúcia, ktorá definuje pravdu a zároveň sa usiluje o globálnu moc, predstavuje riziko pre demokratické slobody.

Skutočné zámery WHO, ktoré stoja za takýmito pandemickými udalosťami, zostávajú otázne. Namiesto posilňovania národnej suverenity a vytvárania odolnosti prostredníctvom diverzity sa zdá, že organizácia pracuje na novom svetovom poriadku, v ktorom ona sama určuje pravidlá. Občania by mali zostať ostražití: pandémia nesmie byť výhovorkou na vzdanie sa slobody a sebaurčenia. História ukazuje, že prevencia sa môže rýchlo zmeniť na kontrolu.

Mimochodom: Nikto nedokáže jednoznačne vysvetliť, prečo by mal byť tisícročia starý zvierací vírus, ktorý údajne vtedy infikoval mamuty, kompatibilný s ľuďmi. Ak by k takémuto prepuknutiu nákazy došlo, bolo by tentoraz vhodnejšie okamžite vyšetriť vírusové laboratóriá Dr. Fauciho alebo jeho nástupcov, aby sa zistilo, kto mohol niečo také vyvinúť.

Už len prijať